Výrobná spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Košiciach 25 rokov spolupracovala s nemeckým obchodným partnerom, ktorému dodávala komponenty v automobilovom priemysle. Po uplynutí doby platnosti obchodného kontraktu sa nemecký odberateľ rozhodol nepredĺžiť zmluvu a výrobu preniesť do Bulharska. Slovenská spoločnosť zamestnávala vyše 100 zamestnancov. Vzhľadom na to, že nemecký obchodný partner odoberal 100 % produkcie, pre slovenskú firmu to znamená existenčný problém. Musela pristúpiť k hromadnému prepúšťaniu, ktoré riadne nahlásila na úrad práce. Prepustila všetkých zamestnancov okrem jedného: účtovníčky. Spoločnosť sa rozhodovala pre dve alternatívy zániku podnikateľského subjektu: konkurz a likvidácia. Nemecký odberateľ ale zaplatil všetky dlžné faktúry a spoločnosť naakumulovala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie odstupného pre všetkých prepustených zamestnancov. Žiadne ďalšie záväzky slovenská firma nemá. Spoločnosť má dvoch spoločníkov, fyzické osoby, pričom každý vlastní 50 % obchodný podiel. Obidvaja spoločníci sú zároveň konatelia spoločnosti. Spoločnosť sa rozhodla vstúpiť do likvidácie. Musí o likvidácii rozhodnúť valné zhromaždenie s.r.o.? Ako dlho trvá likvidácia firmy? Kto môže byť likvidátorom spoločnosti? Môže likvidátor uzatvoriť novú obchodnú zmluvu, alebo robiť len právne úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti s ručením obmedzeným?
Právny režim likvidácie spoločnosti je zakomponovaný do ustanovení § 70 – 75k Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Spoločnosť možno zlikvidovať len v prípade, ak má dostatok majetku, aby uspokojila pohľadávky všetkých veriteľov. V tomto aspekte sa likvidácia odlišuje od konkurzu (bankrotu) spoločnosti, ktorý predpokladá platobnú neschopnosť (insolvenciu) alebo predĺženie spoločnosti. Podľa dikcie zákona likvidácia smeruje k uspokojeniu nárokov veriteľov a iných osôb, ktorým prislúcha právo na likvidačný zostatok. Podľa § 70 Obchodného zákonníka likvidáciu spoločnosti vykoná likvidátor. Spoločnosť vstupuje do likvidácie zápisom likvidátora do obchodného registra. Po dobu likvidácie používa spoločnosť obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“. Dodatok obchodného mena signalizuje potenciálne problémy spoločnosti a je určitým výkričníkom pre obchodných partnerov, ktorí s likvidovanou spoločnosťou vstupujú do obchodných vzťahov.
V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným rozhoduje o likvidácii valné zhromaždenie spoločnosti. V riešenom prípade valné zhromaždenie tvoria dvaja spoločníci s 50 % obchodnými podielmi. Konateľ zvolá valné zhromaždeniea likvidáciu musia odsúhlasiť obidvaja spoločníci (100 % platných hlasov). V opačnom prípade môže nastať patová situácia. Nie zbytočne sa v právnickom žargóne hovorí, že „dvaja spoločníci sú na podnikania veľa“. Konštrukcia obchodných podielov „fifty-fifty“ predpokladá v právnej praxi konsenzus obidvoch spoločníkov pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa právneho života firmy.V uznesení valného zhromaždenia o zrušení spoločnosti a o vstupe do likvidácie sa súčasne ustanoví likvidátor. Ak by sa tak z najrozličnejších dôvodov nestalo, valné zhromaždenie musí ustanoviť likvidátora do 60 dní od zrušenia spoločnosti tak, aby spoločnosť vstúpila do likvidácie najneskôr do 90 dní od jej zrušenia. Ak by nedošlo k dohode o osobe likvidátora ani v 90-dňovej lehote od zrušenia spoločnosti, ustanovil by likvidátora súd v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z. z. v platnom znení. Podmienkou je, že je zložený preddavok na likvidáciu. V praxi by preto mohlo nastať 90-dňové vákuum medzi zrušením spoločnosti a začiatkom likvidácie.
Podľa § 72 Obchodného zákonníka likvidátorom môže byť buď osoba zapísaná do zoznamu správcov konkurznej podstaty alebo iná fyzická osoba, ktorá s vymenovaním do funkcie likvidátora súhlasí a mohla by byť potenciálne zapísaná do obchodného registra ako štatutárny orgán spoločnosti. Znamená to, že má právnu subjektivitu a je bezúhonná (tzv. čistý výpis z registra trestov). V praxi je často likvidátorom konateľ spoločnosti. Je to v prípadoch,ak chce likvidovaná spoločnosť minimalizovať náklady na likvidáciu a nechce zbytočne platiť odmenu likvidátora.V prípade „najatia“ externého likvidátora je likvidátorom často advokát, daňový poradca alebo krízový manažér.Návrh na zápis likvidátora do obchodného registra podáva ustanovený likvidátor. Ak likvidátora ustanoví súd ex offo, zapíše ho do obchodného registra bez návrhu.
Podľa § 74 Obchodného zákonníka likvidátor je pri výkone pôsobnosti povinný postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Za výkon funkcie zodpovedá likvidátor rovnako ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným sa preto analogicky aplikuje ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka, podľa ktorého sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov. Pri výkone funkcie nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Likvidátor preto zodpovedá za škodu spôsobenú spoločnosti v rovnakom rozsahu ako konateľ v pozícii štatutárneho orgánu spoločnosti. Analogicky platí ustanovenie § 135a ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dohody medzi spoločnosťou a likvidátorom, ktoré obmedzujú alebo vylučujú zodpovednosť likvidátora za náhradu škody, sú zakázané. Spoločenská zmluva nemôže obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť likvidátora za náhradu škody.
V prípade likvidátora vymenovaného valným zhromaždením s.r.o. je spoločnosť povinná pred zápisom likvidátora do obchodného registra zložiť do notárskej úschovy preddavok na likvidáciu. Zaujímavé je, že preddavok na likvidáciu nepodlieha exekúcii a možno ho použiť iba na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora. Podľa § 75 ods. 4 Obchodného zákonníka výšku preddavku na likvidáciu za výkon funkcie likvidátora ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Škoda, že v Obchodnom zákonníku chýba v poznámke pod čiarou odvolávka na konkrétny všeobecne záväzný právny predpis. Týmto právnym predpisom je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 193/2020 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii. Podľa § 3 citovanej vyhlášky je preddavok na likvidáciu vyčíslený v paušálnej výške 1 500 EUR. Spoločnosť je preto povinná zaplatiť sumu 1 500 EUR na bankový účet notárskeho úradu do notárskej úschovy.
Podľa § 75j ods. 1 Obchodného zákonníka ku dňu skončenia likvidácie, najskôr však šesť mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie, likvidátor zostaví účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku.Autor odhaduje, že priemerná likvidácia spoločnosti v praxi trvá cca 6 – 9 mesiacov. Platí to o bezproblémovej likvidácii. Šesťmesačná lehota sa predlžuje o ďalší polrok, ak likvidátor zistí, že spoločnosť má daňový nedoplatok alebo správca dane začne vykonávať daňovú kontrolu. Podľa § 75b ods. 3 Obchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením doterajších právnych vzťahov. Z toho vyplýva, že likvidátor by mal nové zmluvy uzatvárať výnimočne. Ako príklad možno uviesť predĺženie zmluvy o nájme nebytových priestorov alebo zmluvy o vedení účtovníctva. Autor predpokladá, že to je dôvodom, prečo v riešenom prípade spoločnosť prepustila všetkých zamestnancov, ale účtovníka si nechala. Účtovník má v prípade likvidácie spoločnosti nezastupiteľnú úlohu.
