Žiaľ ako to už bežne na Slovensku chodí, kým z toho nie je dobrý biznis, tak sa toho nik ani nedotkne. A tak ostáva len na radových občanoch, aby obetovali svoj vlastný čas a zachránili to čo by mal chrániť štát. Často krát bez akého koľvek finančného osohu. Jediné zadosťučinenie im je snáď len pocit, že urobili niečo správne. Mnohé z bunkrov sú dnes v žalostnom stave a zväčša obývané bezdomovcami, ktorí dokážu speňažiť každý kúsok kovu, ktorý nájdu. A ani ťažké kovové dvere nedokážu odolať a zostať na svojom mieste.
Zoznam bunkrov:
(Bunker, ktorý sa nachádza v blízkosti cintorína je zvýraznený hrubím písmom)
1. B-S-1 “Štěrkoviště” - na pravom brehu Dunaja cca 700 m proti prúdu od mosta Lafranconi po ľavej strane bývalého hraničiarskeho chodníka pre hliadky.
2. B-S-2 “Mulda” a B-S-3 “Paseka”- sú v rovnakej lokalite, hlbšie v lese.
3. B-S-4 “Lány” - na kraji lesa vpravo od cesty, dobre viditeľný z nadjazdu nad diaľnicou na Rusovce. Vidieť ho z cesty k hraničnému prechodu Petržalka-Berg.
4. B-S-6 “Vrba” - vpravo od nadjazdu z Bratskej ulice smerom na diaľnicu. Dobre pozorovateľný z diaľnice, nachádza sa vľavo od nej v smere do Maďarska pred nadjazdom.
5. B-S-7 “Cvičiště” a B-S-8 “Hřbitov”- na konci Kopčianskej ulice za bielym múrom doprava a po poľnej ceste asi 300 - 400 m. B-S-7 je vidieť zo stropnice objektu B-S-8 v poli po jeho pravej strane. Pred čelnou stenou objektu B-S-8 sa nachádza vojenský cintorín z obdobia 1. sv. vojny. Oba objekty je možné pozorovať z diaľnice do Maďarska po jej pravej strane.
6. B-S-9 “Kittsee” - pokračovanie Kopčianskej ulice ku hranici. Po pravej strane cesty vidno komín, je to zvyšok bývalého strážneho hraničiarskeho domčeka, ktorý stál v 50-tych rokoch na streche objektu.
7. B-S-10 “Tři hranice” - tesne na pravej strane diaľnice do Maďarska. Dobre viditeľná je stropnica objektu.
8. B-S-13 “Stoh” - konečná autobusov MHD na Betliarskej ulici pri ramene Dunaja.
9. B-S-14 “Duna” - vľavo od protipovodňovej hrádze Dunaja v smere toku pred ČOV.
10. B-S-15 “Ostrov” - na špici polostrova medzi ramenom Zuzana a Dunajom, oproti Slovnaftu.
11. B-SV-1 - východne od zvýšeného nájazdu na most Lafranconi v húštinách.
12. B-SV-2 - na Kaukazskej ulici v blízkosti cintorína, ukrytý v súkromnej záhrade za nepriehľadným plechovým plotom.
13. B-SV-4 - pri Dolnozemskej ceste v smere na Rusovce vľavo za čerpacou stanicou.
Zdroj: www.petrzalka.sk
Bunker B-S-8 “Hřbitov” nájdete:
Zväčšiť mapu
V bode (B) možete odbočiť do prava na kratšiu ale komplikovanejšiu cestu smerom k bunkru, ktorý sa nachádza v lesíku v ľavom hornom rohu mapky.
Alebo môžete pokračovať rovno ďalej smerom do Rakúska a odbočiť na prvej križovatke (bod C) do prava, kde pojdete po ceste, ktorá lemuje hranicu a leží súbežne s rovnakou cestou na rakúskej strane a následne znova do prava.
Potom zídete z asfaltovej cesty znova doprava na prašnú poľnú cestu.
A po približne pätnástich metroch sa vám ukáže vstupná brána cintorína.
Bunker sa nachádza vľavo hneď vedľa cintorína.
Pri vstupe do bunkru obdržíte lampáš a hŕŕ sa dnu do tmy, kde vás privíta vôňa z kahancov, bengálskych ohňov a vlhkých stien. Prekvapivo veľký priestor bludiska,
ktoré na dvoch poschodiach ponúka veľké množstvo malých miestností,
v ktorých si možete pri asistencii mihotavého svetla prehľiadnúť fotografie 1. a 2. svetovej vojny, deportácie židov zo Slovenska a fotografie z obdobia socializmu.
Ktoré poskytol Ústav Pamäti Národa.
Ďalej môžete zhliadnuť fotografie dokumentujúce obnovu vojenského cintorína,
ich autorom je Miroslav Košírer. Ktorý nie malou mierou prispel k tomu
aby vôbec ľudia mohli nahliadnuť do útrob bunkru. Za čo mu patrí nesmierna vďaka.
Výstava mala trvať do 9.mája. Ale zašli sme tam na bicykloch aj v nedeľu 10.05.2009. A bunker bol otvorený, neprestajne prichádzajucemu množstvu zvedavých očí, aj naďalej.
Rozprávali sme sa s p. Košírerom, ktorý nám prezradil,
že plánuje večerný vojenský guláš či ďalšie sprístupnenie na deň detí.
Takže ak máte chvíľu voľného času, tak vrele odporúčam a ak by aj náhodou bunker nebol práve otvorený, môžete sa pokochať krásou neďalekého vojenského cintorína.
Pár fotografií:
((fotogaleria))Je smutné, že v takých Čechách či Rakúsku sa na rozdiel od nás, vedia o historické pamiatky postarať. Stačí si sadnúť na bicykel a prejst si niektoré z cyklo trás.
Kým na Slovenskej strane natrafíte na schátrané budovy a čierne skládky. Tak na rakúskej či českej strane sa môžete kochať na krásnych záhradách všade prítomných zrekonštruovaných kaštieľov, zámkov či kúrií.
Vo veľkej väčšine sprístupnených verejnosti.
Na Slovensku je ale politika iná. Zámkov tu máme, čo by sme bez problémov na všetkých prstoch čo nám príroda nadelila zrátali. Z toho len malá časť je prístupná širokej verejnosti.
Zvyšné slúžia pre blaho politickej elity, alebo chátrajú.
A posledná skupina tichúčko chátra do zabudnutia.
Prevažne sprivatizované za korunu a už sa len čaká kedy to samo spadne.
Aby mohli stavať.
Preto by privatizovanie malo byť podmienené.
Napríklad tým, aby historický objekt ostal zachovaný a bol prístupný verejnosti.
Aby sa nestavalo to, že objekty, ktoré slúžili ľudom kým boli v správe štátu aby následne po privatizácii neostali ležať ladom.
A ich majiteľ sa kochal na tom ako sa budovy same rozpadajú a niekoľko rokov sa na pozemku nič nedeje, lebo sa čaká na spravnu dobu a dobrú ponuku na odkúpenie.
