Patrik Špaňo
Song II
Len tak si posedím, len tak si poležím. Ráno v tráve. Pätami zapretý, zapretý do rosy. V rannom dave. Ty mi bežíš v ústrety, a ja rátam vzápätí. že koľko mi chýbaš.
Lepšie byť prekvapený pesimista, ako sklamaný optimista.Vzdelaní a inteligentní ľudia si uvedomujú dôležitosť ochrany životného prostredia.Podľa súčastného stavu sveta však musím konštatovať,že väčšinu peňazí majú v rukách úplní hlupáci.Ktorým je dokonca ľahostajný osud aj ich vlastných detí. (Pa4k) Zoznam autorových rubrík: Fiction, Súkromné, Poézia, Próza, Nezaradené
Len tak si posedím, len tak si poležím. Ráno v tráve. Pätami zapretý, zapretý do rosy. V rannom dave. Ty mi bežíš v ústrety, a ja rátam vzápätí. že koľko mi chýbaš.
A dnes, dnes je krásne. A dnes, dnes je zvláštne. Ja mám strach z nových rán, ja vážne obavy mám. Že už nevstanem, že raz podľahnem.
Občas mám chuť spraviť niečo zlé. Smiať sa škaredému, že je nepekný. Alebo naivnému hlupákovi, že je taký blbý. Ale vždy ma to prejde. Veď len blázon, sám sebe sa smeje.
V bare a sám, núkam si alkohol. Si sám, ja sám, stôl sa nikam nepohol. O krok ďalej láska, leží si opitá. Pozbieram črepy, ona sa opýta.
Ty sa mi páčiš, Ty si môj tajný sen. O Teba prejavím, už zajtra záujem. Nadhodím tému, začnem tak rozhovor. O knihe o básni, so mnou si pohovor.
Rozpíšem ťa na posteľ, položím si na papier. Zakývané na pozdrav, pobozkané steblo tráv. Pobláznená v slovíčkach, prekrásna je hlavička. Prehodenie prvých slov, prerobenie básni v dvoj.
S vtipnou poznámkou, prežijem ďalší-zajtrajší deň. Ruka je pozvánkou, s prísľubom na jeden krát len.
Sú miesta, kde krásne sa spí, posteľou keď tráva je a mach. Sú veci, že musí sa žiť, keď lásku navštíviš v snách. Všetko má však i druhú stranu, Keď od chrbtu bodnú ťa. Mori, keď spánok ti lámu, vtedy si telo, forma dutá.
Nohu ovíja ťahavý porast, na spúšti je prst. Na city sa nekladie dôraz, krvavý, vojny je krst.
Vážení ľudia pozostalí, opustite prosím sály. Nechajte dozrieť v tichu, moje telo bez dychu.
Spomalím si život, keď sa rútim vdol. Ako zúfalý pilot, šatku na oči do hrude kôl.
Tak hlboko, našiel som blízko. Tak vysoko, príde mi nízko. Očiam dám výlet, nohy si idú. Pre krásu tej chvíle, keď sa raz zídu.