Lepšie byť prekvapený pesimista, ako sklamaný optimista.Vzdelaní a inteligentní ľudia si uvedomujú dôležitosť ochrany životného prostredia.Podľa súčastného stavu sveta však musím konštatovať,že väčšinu peňazí majú v rukách úplní hlupáci.Ktorým je dokonca ľahostajný osud aj ich vlastných detí. (Pa4k) Zoznam autorových rubrík: Fiction, Súkromné, Poézia, Próza, Nezaradené
Milí voliči, nebuďte prekvapení, keď politici budú po voľbách znova myslieť len a len na seba. Veď vám to už vopred dali vedieť. Dokonca bez okolkov to avizujú priamo na svojich billboardoch a vôbec sa za to nehanbia.
Určite každý pozná časy prohibície zo začiatku minulého storočia. Najmä v USA vďaka nej rozkvital organizovaný zločin. A čo z toho? Mafia sa nabalila a štát z toho nemal (možno) nič. A preto by som zašiel omnoho ďalej ako chcela zájsť SAS. Neostal by som len pri dekriminalizácii marihuany.
Zaujímalo by ma prečo niektorí vodiči trpia utkvelou predstavou, že hneď len čo sa prvé snehové vločky dotknú asfaltu tak v tom momente vyštartujú milióny odhŕňačov a v sekunde je všetok sneh preč. A aj napriek neustálemu sneženiu cestári dokážu tento stav udržať. Ak sa čo i len trochu zamyslíme, tak nám musí byť hneď jasné, že to nie je možné.
Zarazili ma nedávne správy o tom, ako sú vodiči rozhorčený nad tým, že ich policajti merajú tajne skrytý v kríkoch. A ako im dokonca prezident policajného zboru dal za pravdu a uznal, že je to nehoráznosť. A prisľúbil, že sa takéto správanie policajtov nebude opakovať.
S obrovským nepochopením počúvam prognózy týkajúce sa účasti na tohto ročnom referende, ktoré v súčasnosti šíria média. Konečne máme možnosť niečo naozaj zmeniť. Nie ako pri voľbách, keď sa menia len menovky a všetko ostatné ostáva po starom. Takže ak sú prognózy pravdivé a ľudia k urnám neprídu, tak potom Slováci už naozaj nebudú mať nárok nadávať.
Len tak si posedím, len tak si poležím. Ráno v tráve. Pätami zapretý, zapretý do rosy. V rannom dave. Ty mi bežíš v ústrety, a ja rátam vzápätí. že koľko mi chýbaš.
A dnes, dnes je krásne. A dnes, dnes je zvláštne. Ja mám strach z nových rán, ja vážne obavy mám. Že už nevstanem, že raz podľahnem.
Občas mám chuť spraviť niečo zlé. Smiať sa škaredému, že je nepekný. Alebo naivnému hlupákovi, že je taký blbý. Ale vždy ma to prejde. Veď len blázon, sám sebe sa smeje.
V bare a sám, núkam si alkohol. Si sám, ja sám, stôl sa nikam nepohol. O krok ďalej láska, leží si opitá. Pozbieram črepy, ona sa opýta.
Ty sa mi páčiš, Ty si môj tajný sen. O Teba prejavím, už zajtra záujem. Nadhodím tému, začnem tak rozhovor. O knihe o básni, so mnou si pohovor.
Rozpíšem ťa na posteľ, položím si na papier. Zakývané na pozdrav, pobozkané steblo tráv. Pobláznená v slovíčkach, prekrásna je hlavička. Prehodenie prvých slov, prerobenie básni v dvoj.
S vtipnou poznámkou, prežijem ďalší-zajtrajší deň. Ruka je pozvánkou, s prísľubom na jeden krát len.
