Kričím sa krutou,otázkou vekov.Lásky, chorobou tou,ktorej niet liekov.Viním sa vierou,letných mrakov.Bozkám ťa perou,pávích vtákov.V neskoršej chvíli. dúfal som v nádej. Srdce mi kvíli, že raz ťa nájdem. Budeš moja, budem snažiť sa byť tvoj. Nenájdem pokoja, kým tvoj svet nebude môj.
Ani kvetinou
Mlčím sa mukou, ranných vtákov. Raním ťa rukou, vlčích makov.