Náboženstvo slúžilo k tomu, aby ľud poddaný zostal poddajný. Veď ako sa píše, ak ti dá niekto facku nastav aj druhé líce. Chudoba nachádzala v náboženstve útechu pretože im bol, za tažký život na zemi sľúbený spravodlivý a pokojný odpočinok na onom svete. Samovražední teroristi bojujúci za Alaha zas mali sľubené po smrti panny.
Zaujimavé je dosť to, že počas socializmu, keď boli kňazi prenasledovaní, bola cirkev financovaná štátom. Prečo štát zakazoval náboženstvo a na druhej strane ho financoval. Nuž asi preto, že sa to z nejakeho dôvodu hodilo. V celej histórii nájdeme veľa takýchto paradoxov a protikladov. Drvivá väčšina vojen bola kvôli náboženstvu. A popritom každá viera si ctí dar života. Každá viera hlása skromnosť a pozrite sa na taký Vatikán. A to ešte nehovorím o sektársve, ktoré je v USA celkom slušne rozšírené.
Prekáža mi to všetko skryté diktátorstvo a rozne protirečenia. Napríklad môžem sa inšpirovať súčasným krestanským sviatkom dušičiek. Dve babičky na zástavke sa sťažujú, aké sú kahance tento rok drahé, ale i tak idú nakúpia, zapália a modlia sa. Aby ich blízky zosnulí mali pokojný spánok (oni ale nespia, poznámka autora). Na blízkych, ktorí už nie sú medzi nami, si môžem spomenúť kedy koľvek, keď sa mi zachce. A úprimne si myslím, že im je jedno či im horí alebo nehorý nad hrobom nejaká sviečka. Sú mŕtvy. A taký aj ostanú. Akokoľvek kruto to znie. V sv. písme sa píše, že duša človeka na tretí deň po smrti opúšťa zem a ide buď to do neba alebo do pekla. Takže chodiť na dušičky niekoľko rokov k hrobu niekoho a modliť sa za jeho spásu je akosi protichodné.
Týmto článkom v žiadnom prípade nechcem povedať že viera je zlá. Práve naopak. Ale nesedí mi moc zastrešovanie cirkvami a trieštenie na rôzne druhy náboženstie. Lebo to je to, čo robí rozbroje.
Hľavná viera by mala byť viera v dobro človeka. Pretože to, že niekto o sebe vyhlasuje, že je veriaci nemusí byť hneď lepším človekom, ako ten kto o sebe tvrdi, že je ateista. Od roku 1989 sa síce kostoli zaplnili, ale ľudia sú k sebe omnoho horší.
