Kladiem si otázku prečo cítime takú silnú potrebu pochovávať do zeme, zakryť
pokrievkou z mramoru a raz do roka prísť pohrabkať a pridať plameň.
Samozrejme je to biznis dokonca aj zlodeji si pochvaľujú.
Podľa najrozšírenejšieho náboženstva na slovensku je svetský majetok nepodstatný tak prečo potom, niektorí ľudia sú ochotní vziať si dokonca aj úver len preto aby mohol svojmu blízkemu dať väčšie a honosnejšie ťažítko ako má susedova babka. Je to súťaživosť alebo len pocit nejakej dlžoby voči odpočívajúcemu? S úctou to však nemá nič spoločné, úcta je totiž v hlave. Najčastejšia odpoveď je: "patrí sa to".
Samozrejme veď zvyk je železná košeľa.
A podľa tohto istého náboženstva človek po smrti nepotrebuje nič.
To či má náhrobok za 3000€ alebo drevený kolík je podľa písma svätého a vtom sa s ním náhodou zhodnem je mŕtvemu úplne jedno.
Kto potrebuje po smrti zaberať 2x1 meter? Mne osobne stačí ak ma spopolnia a rozsypu na Veľkom Rozsutci. Vôbec nepotrebujem mať označené miesto mojim menom a aby sa niekto chodil klaňať červíkom a pálil im sviečky. Stačí mi, ak si na mňa z času na čas niekto spomenie, ale aj to len ak by som mu za to stál. Presne o tom by to malo byť. Veď k čom sú dobré cintoríny plné ozrutných "šutrov"? Toť môj názor.
