Patrik Špaňo
Pokrok
Krok o krok vpred. Dôležité neobzrieť, sa späť. Takto správne rozbehnutý muž či žena. Snažia sa byť nepotknutý.
Lepšie byť prekvapený pesimista, ako sklamaný optimista.Vzdelaní a inteligentní ľudia si uvedomujú dôležitosť ochrany životného prostredia.Podľa súčastného stavu sveta však musím konštatovať,že väčšinu peňazí majú v rukách úplní hlupáci.Ktorým je dokonca ľahostajný osud aj ich vlastných detí. (Pa4k) Zoznam autorových rubrík: Fiction, Súkromné, Poézia, Próza, Nezaradené
Krok o krok vpred. Dôležité neobzrieť, sa späť. Takto správne rozbehnutý muž či žena. Snažia sa byť nepotknutý.
Bol som na Margite náhodou a Margita podo mnou. Mama začala mi kázati, že neslobodno na Margite ležati.
Zradil som, klamem. Verný som, až šaliem. Do kaše inej, neponorím prst. Aby skúsil som, či páli. Viem páli a to vedomie bolí. Cítiš? Zlato.
Amígo v Leviciach sa nalodil, v Kolumbii, v Marseille i v légii si zarobil. Terorista on bol vážne, nie sú to ľudia dobrí, slová prázdne.
Oprel sa raz mladý pán o mladú paniu. Ona silnú dlaňou facku vrazila mu.
Nad ránom len čo slnko sotva vystrčilo prsty. Hádali sa dvaja ľudia na zastávke prostí.
Mám rýchle myšlienky, horúce srdce. Pomalé pero a papier horľavý. Nič nestíham a všetko sa mi nedarí.
Načo to všetko, keď je to málo. Načo sú slová, keď spraví to pohľad. Tak ma pohlaď. Načo to všetko, keď málo sú slová.
Bola noc horúca, taká horúca, až sa vyparovala tma. Nad ránom, keď už nebolo tmy. Prišiel deň biely.
Sme chromé mosty do neba, ktorým chýba jeden pilier. A keď (raz) pod váhou udalostí neznesieme tlak. Naše trosky zosypú sa do pekla.
Svetlá sa svietia nohy sa nožia. Množiny v nás sa množia.
Ranný dážď si hľadá v tvojich vlasoch miesto. Moja ruka, noha opúšťa ten priestor.