Sú také, lebo sú to mutanty. Rastliny totiž prežijú mutácie, na ktoré každý slušný živočích umrie. Denne takto konzumujeme rastliny geneticky znásilnené k tomu, aby slúžili biznisu.
V nedávnom článku sme hovorili o tom, že normálna bunka človeka obsahuje dve kompletné sady chromozómov - inštrukcií na výrobu organizmu. Jedna sada pochádza od otca a tá druhá od mamy. To isté platí aj o iných pohlavne sa rozmnožujúcich tvoroch, teda o väčšine živočíchov a rastlín, na ktoré si spomeniete.
Niekedy sa chybou v pohlavnom delení buniek stane situácia, že mama (vajíčkom), alebo otec (spermiou) dodajú potomkovi do výbavy priveľa či primálo jednotlivých chromozómov, alebo rovno viacnásobné sady všetkých chromozómov. Výsledný organizmus teda má napríklad namiesto dvoch sád chromozómov 3 alebo 4 sady, prípadne rovno 8. A potom sú problémy. Človek a mnohé zvieratá pri takýchto poruchách väčšinou zomrú ešte ako embryo alebo majú vážne následky, aj keď prežijú.
Rastliny ale znášajú niekoľkonásobné množstvo chromozómov v bunkách oveľa lepšie než zvieratá!
Tento nadbytok sa prejavuje zvýšenou tvorbou prakticky všetkých bielkovín v tele a to má okrem iného aj zjavné následky ako napr. veľký vzrast, veľké plody a podobne1. A tu sa už dostávame k biznisu. Stačí si uvedomiť, že to, čo predáva, je hmotnosť. Vôňa a chuť sú daň (akoby daní na nás uvalených nebolo bez toho dosť).
Ale budem konkrétny. Tak napríklad banány. Tie, ktoré poznáme a jeme, majú 3 sady chromozómov v každej bunke – sú triploidné. Má to jednu vážnu výhodu a na vyváženie rovnako zásadnú nevýhodu. Výhoda je to, že nemajú semená, na rozdiel od divo rastúcej verzie, ktorá má v podstate len semená skoro bez dužiny, nikto by ju nejedol a nikto ju podľa mňa nevidel ani v Kostarike, nieto ešte u nás. Ale ja vám ju ukážem aspoň tuto na obrázku z Wikipédie:
Nevýhoda je, že triploidné banány sú sterilné, nemôžu sa teda normálne rozmnožovať opeľovaním. Pestovatelia ich množia umelo odrezkami, takže potom vznikajú celé plantáže de facto ako jediný mega-organizmus klonov z pár jedincov. To so sebou prináša obrovskú náchylnosť na akékoľvek ochorenie, a teda potrebu postrekovať do bezvedomia2.
Jahody či hrozno sú podobný prípad. Plody obrovské, často bez otravných semien, ale na úkor chuti a vône, a tiež schopnosti pohlavne sa množiť (sú šikovné a nevadí im to, vedia sa aj nepohlavne). Každý, kto pestuje jahody doma, ich má možno menšie, no poskytujú zážitok pre všetky zmysly. A to ani nespomínajme jahody lesné, lebo tie malinké chutné plody voňajú široko-ďaleko, ani sa k nim nemusíte nakláňať.
Pozrite si len tak pre zaujímavosť niekedy v obchode stojan so semienkami. Hľadal som pred sezónou reďkovky a čo nevidím – oktaploidná odroda (8 sád chromozómov namiesto dvoch!). Cieľ pestovateľov je jasný, využívajúc schopnosť rastlín odolať týmto mnohonásobným prebytkom chromozómov potrebujú predať veľké plody - ak sa dá bez semien. Zostáva otázka, ako k takým rastlinám prídu?
Mutácie, ktoré takto znásobia počet chromozómov v jadre bunky, môžu výnimočne vzniknúť aj prirodzenou cestou - náhodou. Kolesá biznisu ale nepočkajú na nejaké náhody, existujú preto aj donucovacie prostriedky - napríklad atómové záhradky (atomic garden), kde sa semená rastlín ožarujú rádioaktívnym materiálom, ako v prípade tohto zariadenia v Japonsku:
V strede kruhovej “záhradky” na obrázku je stožiar s rádioaktívnou látkou - Kobalt 60Co s intenzitou 88.8 TBq. V jednotlivých sektoroch kruhu sú vysadené rastliny a zvonka je záhrada obohnaná valom zeme, aby sa žiarenie nešírilo ďalej (o čom vedia svoje najmä dvojhlavé srnky popásajúce sa v okolitých lesoch). To sa mi nejaví ako poľnohospodárstvo, ale ako scéna z nepodareného sci-fi. Navyše tento postup sa stále nazýva šľachtením, a teda nepodlieha kontrole bezpečnosti pre človeka3, na rozdiel od toľko pretriasaných geneticky modifikovaných organizmov4.
Rozhodne som vám týmto článkom nechcel pokaziť pôžitok pri jedení ovocia alebo nabúrať predstavu o zdravej výžive, ku ktorej ovocie a zelenina rozhodne patria. Chcel som vás len upozorniť na rozmery, kam až siaha dnešná komercia a globalizácia.
Možno teda nadišiel čas vrátiť sa k dedovej jabloni, obrobiť pár starých koreňov viniča, alebo si dať námahu a obrať jahody, drienky, plánky a iné plody v lese a na lúkach. To za predpokladu, že máte trio jabloň, vinič a les bližšie, než Tesco, Kaufland a Lidl. Nech sa nám na tanieroch aspoň občas ešte objavia plody, ktoré vyladila príroda a nie človek...
1- týmto nechcem tvrdiť, že klasickým šľachtením nie je možné smerovať k väčším plodom, ale stimulovaná polyploidnosť popisovaná v tomto článku je oveľa rýchlejšia cesta k cieľu. Späť do článku...
2- O ošetrovaní banánov na plantážach viac píše v článku Veronika Cibulková. Späť do článku....
3-Hoci v podstate nie som proti rozumnému využitiu jadrovej energie, ani si nemyslím, že nás tieto mutácie v rastlinách nejako ohrozujú priamo na zdraví alebo že sú plody z týchto semien rádioaktívne, trocha ma znervózňuje spôsob, akým sa umelo v semenách rastlín poruchy vyvolávajú. Späť do článku...
4 -Mutant nie je GMO (geneticky modifikovaný organizmus). GMO je organizmus, ktorý bol umelo človekom pozmenený tak, že do jeho DNA boli včlenené gény z iného organizmu (zvieraťa, rastliny, huby, baktérie...čohokoľvek) alebo umelo syntetizované človekom, aby plnili nejakú novú úlohu, ktorú v prírode nedokážu. Tu na túto tému hovorí odborník na GMO - doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, PhD., MPH: TED talk a Nočná pyramída Rádia Slovensko. Späť do článku...
Za prečítanie stojí aj článok rekapitulujúci premenu jedlých plodín z divokej do vyšlachtenej podoby.
Námet článku a foto jahôd je z materiálov kurzu Useful Genetics, Univ. British Columbia, US.
