Dá sa iba skonštatovať, že evolúcia postupuje. Ľudské telo, ako aj telá všetkých živých tvorov sú skvelo vyladené na podmienky, v ktorých žijú, ale k dokonalosti majú ďaleko. Keby sme boli skutočne stvorení ako druhy individuálne a nezávisle Všemohúcim, istotne by sme v našich telách nemali nachádzať konštrukčné nedostatky. A už vôbec by sa nemalo stávať, že nedostatky rovnakej povahy pozorujeme u rôznych druhov.
Viaceré sme spomenuli už v minulom článku. Pekným príkladom je aj Blúdivý nerv (Nervus vagus) v telách stavovcov, resp. konkrétne jeho odbočka – rekurentný nerv hrtanu (laryngu). Blúdivý nerv je jeden z dvanástich párov hlavových nervov, ktoré zostupujú z mozgu do rôznych častí tela. Inervuje viaceré oblasti od krku až po brušnú dutinu. Viackrát sa po zostupe z mozgu vetví. Jednou z vetiev je aj spomenutý nerv hrtanu, ktorého úlohou je inervovať oblasť hlasiviek a ovládať tak nielen hlas, ale aj koordináciu prehĺtania a dýchania. Nepôjde nám však ani tak o jeho funkciu, ako skôr o tvar a dôvod, prečo sa nazýva rekurentný.
Hoci toho ryby veľa nenahovoria, ony mali týmto nervom hrtan (resp. žiabre) vybavený evolučne najskôr. V ich prípade je to celkom elegantný, krátky úsek nervového vlákna. Ako si tak evolúcia počítala milióny rokov, z rybiek nám vznikli plazy, vtáky, cicavce a ďalšia suchozemská fauna až po človeka. Zvieratám pribudol okrem iného krk a aj vnútorné orgány sa zásadne preskupili. Genetický návod na výrobu Blúdivého nervu sa ale v podstate zachoval. Tento recept proste hovorí: začni tuto v mozgu, namier si to k srdcu a nižšie do tela, a pritom sa vetvi. Jednu vetvu otoč okolo aorty, až prídeš k hrtanu a tam sa pripoj.
To, čo fungovalo celkom pekne u rýb ale u dnešných, oveľa zložitejších stavovcov, vedie k stavu, z ktorého by každý Stvoriteľ, hodný tohto mena, zaplakal. U nás, ľudí, to ešte nie je také vypuklé. Nerv robí všetko ako kedysi: vyštartuje z mozgu, prejde krkom prvý raz, zostúpi dosť nízko až k aorte, jedna z vetiev sa otočí okolo nej a potom sa musí trepať zasa späť hore do krku - vracia sa, a preto ho voláme rekurentný*. Namiesto priameho prepojenia mozog-krk tu máme celkom zbytočné obchádzky. Dá sa to pochopiť iba vo svetle evolúcie.
No a sme pri žirafe. Tam táto situácia dospela do extrému. Blúdivý nerv žirafy má 5 metrov, lebo musí poslúchať návod spred stoviek miliónov rokov, ktorý ho núti urobiť obchádzku pod aortu, aj keby mal robiť niekoľko metrov navyše. V optimálnom prípade by na to stačilo niekoľko centimetrov. Richard Dawkins o tom hovorí v tomto videu priamo pri pitve žirafy (vhodné pre otrlých medikov alebo absolventov dedinskej zabíjačky!).
A tu je práve pes zakopaný, teda vlastne žirafa rozpitvaná. Evolúcia nemá určený smer k dokonalosti, nepostupuje najoptimálnejšou možnou cestou, nezačína u každého druhu odznova. Po generácie prírodným výberom ladí už existujúce a overené riešenia a adaptuje druhy na rôzne ekosystémy. V prípade tohto nervu by bolo ideálne presunúť ho pred aortu a výrazne skrátiť. Vzhľadom na prastarý, ale stále platný genetický plán "výroby žirafy" to ale nedokáže urobiť. A žiadny iný plán či architekt výroby nie je k dispozícii. Prof. Noor, lektor a biológ z Duke University, uviedol výstižný príklad. Je to ako prerábať starý dom bez odpojenia vody, plynu a elektriny. Mnoho toho môžete zmeniť, môžete nakoniec postaviť pekný funkčný dom, ale historicky už máte určité limity, drobné nedokonalosti, ktoré budú prezrádzať, že ide o prerábku staršieho konceptu. Žirafy sú nádherné tvory, ale nevyrábal ich individuálne na zákazku inteligentný dizajnér, lebo ten by takto nepostupoval.
* Poznámka: Pre úplnosť dodajme, že Blúdivý nerv je párový, a preto sú párové aj rekurentné nervy stúpajúce späť do krku. Nie sú celkom symetrické - iba ľavá vetva prebieha popod aortu, pravá beží priamo hore. Väčšina z nás nemá skúšku z anatómie, ale na tomto 3D atlase ľudského tela sa dá vidieť mnoho zaujímavého, aj obe vetvy Blúdivého nervu (Vagus nerve), nerv hrtanu, žiaľ, nie :-(
