Keď jedno múzeum s autami Ferrari nestačí... tak sa ide do Modeny. Zaparkuje sa na parkovisku zadarmo (áno, aj taká vec ešte existuje), hneď na okraji parku Enza Ferrariho, blízko sochy Enza Ferrariho a potom sa ide peši do Museo Enzo Ferrari. Zvolili sme si taký okruh, aby sme sa potom cez centrum mesta vrátili späť k nášmu presúvadlu. Hľadali sme teda múzeum slávneho modenského rodáka - Enzo Ferrari sa tu narodil 18. februára 1898, tu aj zomrel 14. augusta 1988. Mimochodom, Modena sa môže pochváliť aj iným na celom svete slávnym rodákom: pochádza odtiaľto aj Luciano Pavarotti (1935 - 2007). Životopis toho prvého tu nejdem rozpisovať, snáď spomeniem len to, že šéfoval vychýrenej automobilke, ktorej výrobky jazdia napríkla aj Formulu 1, prípadne preteky typu Le Mans (mimochodom v 24-hodinových pretekoch v tomto francúzskom meste v roku 2024 bolo Ferrari na prvom mieste!). Po 40 minútach chôdze sme dorazili na miesto, lístky sme už mali kúpené vopred cez internet, tak nebol žiadny problém. Návštevníkov bolo menej, ako v Maranelle, vôbec sme sa netlačili. Zvonku je múzeum veľmi pekné, ale zospodu tak neukáže, ako zo vzduchu. Jeho tvar bol navrhnutý tak, aby pripomínal kapotu automobilu. Žltá farba strechy nebola zvolená náhodne - je to typická farba Modeny a tiež farba v pozadí loga so vzpínajúcim sa čiernym koňom. Zaoblené a futuristické tvary budovy majú symbolizovať inováciu a dynamiku spojenú so značkou Ferrari. Vnútri je jeden veľký priestor, kde sú vystavené skvosty. Stihli sme aj vidieť kratučký film o Enzovi, ktorý bol premietaný ponad jeho autá...
Z novej budovy múzea sme ešte prešli do menšej, staršej a mali sme automobilový poldeň za sebou:
Už som v ten deň nechcel nikoho ťahať za autami, aj tak sme mali ešte pred sebou hodnú prechádzku. Ale ... 8 minút chôdze od múzea je továreň Maserati. Namierili sme sme si to smerom do centra, ktoré je veľmi pekné. Najprv sme sa presunuli po Corso Vittorio Emanuele II a obišli sme jeden veľký objekt, pričom sme sa ocitli na námestí Piazza Roma. Námestie bolo prázdne a tiché. Najväčšou budovou na ňom je Palazzo Ducale, ktorý je sídlom Historického múzea Vojenskej akadémie. Palác vojvodov d´Este projektoval v roku 1634 rímsky staviteľ Bartolomeo Avanzini. Socha napravo od vstupu je venovaná talianskemu nacionalistovi a liberálnemu revolucionárovi menom Ciro Menotti (22. januára 1798 Carpi - 26. mája 1831 Modena). Je známy svojou účasťou na revolúcii v roku 1830 v Taliansku, za ktorú bol v roku 1831 popravený. Pod ním je obrázok ďalšieho talianskeho patriota z Modeny - volal sa Vincenzo Borelli. Bol notárom s liberálnymi sympatiami a bol zapojený do hnutia za zosadenie Francesca IV. z Modeny v roku 1831. Po potlačení Spojených provincií bol popravený spolu s Cirom Menottim...
Do centra mesta vedie z Piazza Roma ulica Via Luigi Carlo Farini, tak sme po nej vykročili a pozerali sme sa pozorne na všetko naokolo. Na začiatku sme videli po pravej strane pekné priečelie Chiesa di San Giorgio.
Ulica bola čistá, domy boli v relatívne dobrom stave, ale nebáli sme sa, pretože všetkých strážili Carabinieri.
Centru mesta vládne nádherný Duomo di Modena, obklopený tromi námestiami: Piazza Duomo, Piazza della Torre a Piazza Grande. Jeno je krajšie, ako druhé. Múzeá, ktoré určite aj v centre Modeny sú, sme už v ten deň nevyhľadávali, boli sme na nohách už celkom dlhú dobu a k autu to bolo ešte relatívne ďaleko. Na Piazza Grande bolo rozmiestnené veľké množstvo stánkov v ktorých sa predávalo všeličo možné. Od roku 1997 je Duomo di Modena zapísaný na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Práce na katedrále sa začali v roku 1099 na mieste hrobu sv. Geminiana, modenského patróna. Za chvíľu nás boleli krky od toho, ako sme chceli dovidieť na vrchol veže.
Keď sme si katedrálu a priľahlé priestory poriadne prehliadli, rozhodli sme sa ísť naspäť do auta a do Carpi, aby sme si oddýchli. Najprv sme museli prejsť ulicou Via Emilia Ovest.
Nie som nejaký znalec architektúry, alebo výtvarného umenia, ale rád sa na všetko uvedené dívam. Niektoré diela vo mne vyvolávajú pocity, že všetko je na mieste a všetko je tak, ako má byť. Mám to rovnaké u pekných áut a v hudbe. Nie každý musí mať rovnaký vkus ako ja, ale ja sa dobre cítim (okrem iných miest vo svete) v Taliansku. A to nás ešte čakala Bologna a Mantova... Dalo by sa všetkým mestám z tohto výletu venovať ďaleko dlhší čas, ale aj do práce je reba chodiť. Na Modenu budem spomínať teda nielen kvôli nezabudnuteľnému múzeu Enza Ferrariho a blízkosti maranellského úzea Ferrari, ale aj kvôli charakteristickým uličkám, honosnému Palazzo Ducale, majestátnemu Duomo di Modena a útulnému a milému Piazza Grande.
