To prvé sa nedá tak ľahko uskutočniť, pretože záujem o tento park je nesmierne veľký. Prišli sme ale medzi prvými, takže sme neboli príliš obmedzovaní ostatnými poznania chtivými výpravami doslova z celého sveta. Druhá podmienka bola splnená, obloha bola krásne modrá, takže všetko v ten deň robilo dobrý dojem. No a posledná podmienka bola splnená absolútne. Myslím si, že sprievodca si zaslúži zverejniť meno - Marcel Šmátrala. Asi takto vyzerá a správa sa chodiaca encyklopédia Vedel obšírne odpovedať na akúkoľvek otázku počas celého zájazdu v Nórsku. Bolo na ňom vidieť, že ho práca baví, vie o nej všetko a robí ju výborne.
Späť k parku. Nie som veľmi umelecky založený človek a sochy nevnímam tak intenzívne, aby som sa o ne aktívne zaujímal. V tomto parku ale hrali hlavnú úlohu, dokonca boli všetky od jedného umelca. Sochár Gustav Vigeland (1869 - 1943) vytvoril 212 žulových a bronzových sôch na objednávku mesta Oslo. Väčšina sôch nie je "oblečená", postavy sú nahé, napriek tomu to nepôsobí rušivo. Spolu s ostatnými prvkami parku tvoria dojímavý celok a keď sa vydarí počasie, tak sa páčia drvivej väčšine návštevníkov. Samotný park je ohromujúci, priam vyzýva na prechádzky, čítanie si na lavičke, prípadne vykonávanie športových aktivít.
Na tomto mieste sa môže každý pozitívne nabiť, popremýšľať a keď je letný slnečný deň, tak aj zohriať.
