Volám sa Pavel Dvořák, 12 rokov žijem v Číne, píšem blog a natáčam videá o čínskej kultúre a živote v Šanghaji (www.cestycinou.sk); píšem, prekladám a vydávam knihy (www.vydavatelstvorak.sk). Podrobnejšie na www.paveldvorak.sk Zoznam autorových rubrík: Čína
Opäť som raz musel navštívi nemocnicu v Číne. Tentokrát to však bola pohotovosť. Veru nadával som poriadne, keď niekto v posilňovni spravil pascu so závažím, ktoré mi padlo na prst a ten následne začal hrať všetkými farbami,
Tak ako spôsob vyjadrovania často krát prezradí veľa o človeku, tak aj slovná zásoba často krát prezradí veľa o národe. Napríklad Eskimáci vraj rozlišujú niekoľko odtieňov bielej rôznymi slovami, a Číňania zase majú bohatú slovnú zásobu na označovanie rodiny. Každý študent sinológie sa chytá za hlavu, keď sa má ísť učiť, ako sa ktorý rodinný príslušník povie po čínsky. Prečo?
Tento článok sa mal pôvodne volať „Čína ružovými okuliarmi". A chcel som písať o tom, prečo píšem o Číne v dobrom. A prečo sa celkovo na svet pozerám z pohľadu optimistu, než z pohľadu pesimistu. Ale pred pád dňami som natrafil na článok, ktorý zmenil titulku môjho blogu aj napriek tomu, že téma vlastne zostala podobná. O Číne sa snažím písať pekne, aby som oponoval dnešným médiám, ktoré píšu len negatívne a sčasti klamú, či zavádzajú. Radšej napíšem o tom, ako sú šanghajské nemocnice extrémne rýchle a moderne vybavené, než aby som aj ja písal, že tu je zlý vzduch. Na čo budem aj ja písať o smogu, keď o ňom už aj tak píšu všetci. A dokonca o ňom píšu veci, ktoré si úplne vycucali z prstu. Tu máte konkrétny príklad novinárskych klamstiev.
Rok ubehol a my sme sa so snúbenicou opäť vybrali domov na Vianoce. Vždy sa tešíme na to, ako unikneme z veľkomesta obrovských rozmerov na malé Slovensko a do ešte menších Budmeríc. A ako každý rok, zažije moja čínska snúbenica zábavné kultúrne šoky. Minule, keď som o nich napísal, bol to môj načítanejší článok za rok 2013. Tak som si povedal, že musím napísať aj druhý diel.
Alkohol je v čínštine farebný. Červený alkohol, biely alkohol, žltý alkohol. Čo znamenajú tieto slovné spojenia? Slovným spojením červený alkohol sa v čínštine označuje víno. Biele a aj červené. Víno nie je typický čínsky alkohol, je to import rovnako ako pivo. Slovo pivo sa dokonca do čínštiny údajne prenieslo z češtiny. Oba importované alkoholy sú dnes oveľa bežnejšie, ako klasické čínske alkoholy: pálenka a žlté víno. Najmä medzi mladými. No to neznamená, že by sa klasické alkoholy nepili.
Pred nedávnom som dostal otázku, čo sú typické jedlá a zvyky Číňanov na Vianoce. Kontroval som taktiež otázkou. Čo sú typické jedlá a zvyky Slovákov na Čínsky Nový rok? Žiadne. Ani tam ani tam. Pretože Vianoce sú západný kresťanský sviatok a preto ho v Číne tradične neoslavujú a nemajú ani tradičné zvyky. Samozrejme, dnes mám za oknami Šanghaj vianočne vyzdobený krajšie ako Bratislava, v obchodoch vyhrávajú koledy a v hypermarketoch sú vystavené vianočné stromčeky. No Vianoce sú v Číne komerčný sviatok bez histórie a tradície. No ale presa len sa nájde niečo, o čom by sa dalo rozprávať v súvislosti s Vianocami. O rovno o tej najlepšej časti Vianoc - o darčekoch!
V niektorých krajinách ľudia vedia, ako si užívať život. Predstavte si, že ste zmorený robotou, nebodaj Vás ešte bolí celé telo z nejakého športu a potrebujete vypnúť! Zrelaxovať! Nebolo by úžasné zájsť si do kúpeľov, vyhriať sa v saune a dať si masáž? No u nás už, žial, komercia a elitárstvo tieto možnosti takmer zničili, ale v Číne to stále existuje. Jedny také kúpele mám hneď vedľa môjho bytu. Ako to v nich funguje?
Zima prišla. Aj do Šanghaja. Síce až teraz a nie taká ako na Slovensku, ale už ju tu cítime. Aká je zima v Šanghaji? Nepríjemná. Paradoxne dôvodom toho je práve to, že nie je extrémne studená. V Šanghaji preto nepovažujú za nutné mať kúrenie. U nás by sme bez kúrenia neobišli, veď býva aj dosť pod nulou. A to nás rozmaznalo.
Kto by si nechcel prežiť pár dní ako vo filme? Extistujú mieste na svete, kde sa to dá. Jedno takéto miesto sa volá Zhangjiajie a keď tam prídete, ocitnete sa vo filme Avatar. Film ktorého obrovská sláva bola založená na zlom deji a krásnych 3D obrázkoch. Scenéria v tomto filme je síce počítačovo generovaná, ale podľa predlohy. A originál sa naozaj oplatí vidieť.
V Číne existuje príslovie „Hore sa nachádzajú nebesia, dole Hangzhou a Suzhou". Hangzhou a Suzhou sú totiž považované za dve najkrajšie mestá v Číne. Podobne sa o meste Hangzhou vyjadril aj slávny objaviteľ Marco Polo. Ale mňa a mojich klientov pri návšteve Hangzhou okrem jeho krás zaujímalo aj niečo iné. Rozhodli sme sa zájsť do taoistického kláštora a nechať si vyveštiť budúcnosť od miestneho majstra. Pôvodne sme rozmýšľali, že za niektorým z taoistických majstrov, ktorí praktikujú veštenie väčšinou bambusovými tyčinkami „qiuqian", zájdeme už v Šanghaji. A tak sme s priateľkou začali vyhľadávať na internete, či je niekde v Šanghaji „spoľahlivý" veštec. Žiaľ, neuspeli sme. Všetci Číňania sa v diskusiách na internete zhodli, že v Šanghaji takého nenájdete. Treba zájsť ďalej od civilizácie. Samozrejme, že nejakí v Šanghaji sú. Jedného je možné nájsť napríklad v kláštore pri záhradách Yuyuan. Ale je dôveryhodný asi tak, ako je novo zrekonštruovaná časť Yuyuan autentická. Skoro vôbec.
Vytláča moderná doba tradície? Niekde áno, niekde nie. V Číne tradície nemiznú (aspoň nie všetky). Naopak dostávajú „moderný šat". Tradícia, ktorá v Číne existuje už tisícročia a dnes je rovnako živá ako predtým, ak nie ešte viac, sú takzvané „červené obálky".
Všetko zlé je na niečo dobré. A preto sa svoje osemdňové umieranie v horúčkach so záhadným čínskym vírusom pokúsim obrátiť vo svoj prospech. Už ste boli v šanghajskej nemocnici? Ja hneď v troch a musím povedať, že je to naozaj iný
O cestovaní časom bolo nakrútených už veľa filmov. Väčšinou je k tomu nevyhnutný nejaký prístroj. Na cestovanie v čase v skutočnosti človek žiadnu mašinku nepotrebuje. Stačí zájsť na tie správne miesta v správnom čase. A niekoľko takých miest sa nachádza aj v strednej Číne.
Ešte nie som dosť starý na to, aby som hovoril, že som už starý, ale čo si budeme klamať, starneme všetci. Evolúcia muža je jasná, na bruchu pribúda, na hlave ubúda. Nie som na tom ešte zle, ale kedže už na tréningy breaku moc nestíham chodiť a hlavne ma jeden tréning vždy odrovná na týždeň, rozhodol som sa že to začnem s niečim kombinovať. A už keď som si prvýkrát roztrhol väzy v kolene, lekár mi odporučil plávanie. Lenže ja plávanie nemám rád a chodiť na plaváreň v Číne nie je tak úplne ako u nás.
Myslím, že sa písal rok 1997, ja som mal vtedy 9 rokov a po prvýkrát som videl film Jackie Chana, ktorý mi zmenil život. Kazetu VHS, ktorú mi vtedy spolužiak požičal, už nikdy nedostal späť. Dodnes si to pamätám, akoby to bolo včera.
Keby Maruška bývala v dnešnej Číne, život by bol pre ňu ľahší. Zlá mama by ju síce poslala v snehu po jahody, ale našla by ich predávať na každom rohu. Keď moja priateľka prvýkrát priniesla jahody domov v decembri, hneď som si spomenul na rozprávky z detstva. Mohla by takáto rozprávka vzniknúť aj v Číne? Kedysi asi áno, ale dnes asi nie. Taká bezvýznamná vec a pritom tak iná. Áno, keď človek veľmi chce, tak ich u nás v zime zoženie, ale koho by napadlo jesť jahody v zime? My sme sa vždy doma tešili na sezónu aby sme si ich natrhali a spolu s cukrom a šľahačkou dali ako bodku po jedle (popravde aj tak sme si ich vždy kúpili kedže naše domáce jahody nikdy nejak nevyšli). Aké ďalšie „jahody v zime" má Čína? Aké maličkosti ešte Čínu odlišujú od nás?
Že je Čína iná kultúra, o tom nie je pochýb. Že vyzerajú inak, že jedia inak, že sa Číňania správajú inak, to sú veci, ktoré človeku udrú do očí hneď prvý deň po príchode. Ale svet sa skladá z maličkostí. Život sa skladá z maličkostí a tie sú to najdôležitejšie. Aby som zacitoval jednu výbornú knižku, ktorú práve čítam, „Čo je to hejno bez vtákov?".
Žijem v Šanghaji, ale aspoň na sviatky sa mi občas podarí prísť domov. S rodinou stráviť chvíle pokoja a mieru a k tomu ešte nejaký mesiac dovolenky navyše. A tento rok sa mi dokonca podarilo priviesť aj moju priateľku. Pochádza zo skromných šanghajských pomerov a Čínu opustila prvýkrát. Slovenskom, a aj Európou bola nadšená. A ja som jej to doprial. Prvý raz vycestovala za hranice, do ďalekej Európy, na starý kontinent. Pre mnohých Číňanov je to veľký sen, spoznávať cudziu kultúru a cudzie svety. Ako pre našincov je snom pozrieť si tajomnú Čínu. A jej očakávania sa vyplnili. Starý kontinet, z ktorého srší história zmiešaná s nádhernou prírodou, má svoje čaro. Avšak okrem krásnej prírody, dobrého jedla a takmer vždy priateľských ľudí ju nadchli aj iné veci. Veci, nad ktorými som sa síce usmial, ale oni sú možno na zaplakanie, keďže u nás si každý druhý myslí, že sme niečo viac ako Číňania a že máme právo ich poučovať.
Články mám rád krátke a plné informácii. A tak sa aj snažím písať. No s tým je spojená jedna nevýhoda. Ani zďaleka nepoviem všetky zaujímavé informácie, ktoré o danej téme existujú. A tak tomu je aj s minulým článkom o menách v Číne. Ale kedže mnoho ľudí táto téma zaujala, rozhodol som sa pridať mená po druhé
„Zistite ako sa voláte po čínsky!", „Vyberte si svoje čínske meno!" - každý už na takéto stránky natrafil. Bohužiaľ s čínskymi menami to nemá nič spoločné. Výber mena totiž nie je v Číne vôbec ľahká záležitosť.
