Volám sa Pavel Dvořák, 12 rokov žijem v Číne, píšem blog a natáčam videá o čínskej kultúre a živote v Šanghaji (www.cestycinou.sk); píšem, prekladám a vydávam knihy (www.vydavatelstvorak.sk). Podrobnejšie na www.paveldvorak.sk Zoznam autorových rubrík: Čína
Akí sú Tibeťania? Rozporuplní. V lete som precestoval oblasti vonkajšieho Tibetu - časť provincie Gansu a severný Sichuan. A tieto oblasti vo mne zanechali hlboký dojem. Ale niečím úplne iným, než som čakal. Myslel som si, že to pre mňa bude návrat do minulosti. Myslel som si, že uvidím Tibeťanov žiť tak ako pred 100 rokmi. A ani nie tak dávno žili naozaj inak.
Málo Číňanov má hlbšie povedomie o tom, kto vlastne je Xi Jingping. Kto vlastne je muž, ktorý sa za pár dní postaví na čelo najľudnatejšej krajiny sveta, na čelo krajiny s druhou najväčšou ekonomikou na svete. Tento fakt robí obyvateľov malej dedinky Xiajiang vo východnej provincii Zhejiang, uloženej medzi riečkami a kopcami pokrytými bambusovými lesmi, výnimkou. Xi Jinping ich za posledné desaťročie navštívil štyrikrát. Uctení takouto pozornosťou mu z vďaky postavili drevený pavilón. Avšak počas obdobia vládnutia, ktoré ho čaká, nenájde mnoho podobných základní podpory. Spomalujúci sa ekonomický rast a sociálna a politická nervozita robia Čínu, ktorej bude vládnuť, cynickú a nervóznu.
Jedna z vecí, ktorú ľudia robia radi počas prázdnin je cestovanie. Všade na svete je tomu tak. Aj v Číne. A práve teraz sú v Číne sviatky k založeniu Čínskej ľudovej Republiky dňa 1.10.1949. Väčšina ľudí sa tak ako každoročne, aj tentokrát pokúsi stráviť týždeň na dovolenke na nejakom zaujímavom mieste v Číne. Lenže na päť miliónovom Slovensku a v miliardovej Číne je niečo úplne iné, ak sa vydá pol republiky na cesty.
Čínske reštaurácie som mal v láske oveľa skôr ako som sa do Číny dostal. Vždy mi však napadala jedna vec: chutí tak aj naozajstné čínske jedlo? Jedlo, ktoré jedia Číňania v Číne? Táto otázka zjavne netrápila len mňa, ešte dnes je to jedna z najčastejších otázok, ktoré dostávam.
Sedím vo vlaku, za oknami padajú veľké krúpy, v ušiach počúvam posledný album Boy Wondera a rozmýšľam, čo všetko človek musí podstúpiť ak chce zostať v krajine ktorú má tak rád. Problémy s vízami človeku naozaj začnú liezť na nervy keď každý mesiac musí stráviť viac ako 40 hodín vo vlaku. Minule to bolo fajn, išiel som prvýkrát do Hong Kongu a tak som si aspoň spravil výlet. Videl som mesto, pobehal som všetky kúty lacnou električkou, všetky atrakcie ktoré sú zadarmo som videl, možno aj niektoré ktoré nie sú moc drahé. Bol to pekný výlet. Hong Kong je naozaj zvláštne miesto.
Momentálne pracujem vo firme, ktorá importuje víno z Talianska. A pracujem na katalógu. Okrem toho, že som zasypaný obrázkami a textami, naučil som sa provincie Talianska a nejaké fakty o víne, tak som postrehol ešte jednu vec. Máme už 40 strán katalógu, na každej strane dve fľašky, ale v celom katalógu sú len 3 biele vína. Najprv som tomu neprikladal veľkú pozornosť, ale potom som si uvedomil ďalšie veci.
Človek pri vyučovaní angličtiny natrafí na rôznych klientov. Okrem iného učím aj v jednej Tchajwanskej firme. Táto firma má len v Šanghaji 20 000 zamestnancov, šesť tovární s internátmi, kanceláriami, jedálňami, vlastnou MHD a pod. V podstate je to malé mestečko. Ďalšie továrne má v Európe, v USA a na Taiwane. Len pre ilustráciu veľkosti. Robím tu tréning angličtiny pre ľudí na manažérskych pozíciach. Mám skupinu začiatočníkov a pokročilých. Každá skupina by mala mať 5 študentov, ale realita je iná. Naposledy mi na hodinu pokročilých prišiel iba jeden študent. A to som si naozaj pochvaľoval, pretože som sa naučil viac z čínskej kultúry ako on z angličtiny. Jeho pozícia je manažér kvality v jednej tovární, veľmi vysoko postavený. Má rôzne náplne práce, ale jedna z nich je starať sa o spokojnosť šéfov, partnerov a klientov z ďalších krajín, keď prídu na kontrolu.
