Aktuálne pôsobím vo funkcii predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, bratislavského župana. Vyštudoval som Fakultu elektrotechniky a informatiky na STÚ a Fakultu podnikového manažmentu na EÚ. Pracoval som ako programátor, neskôr som v tomto odvetví aj podnikal. Pôsobil som v SDKÚ-DS ako poslanec a predseda. Mám tri deti, venujem sa fotografovaniu, knihám a rekreačne cyklistike.Pavol FrešoFollow @PavolFreso Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, SDKÚ-DS, Bratislavská župa, Národná rada SR
Veľa som sa o ďalšom pôsobení kraja v Európskej únii zamýšľal po minuloročnom turbulentnom roku, kedy sme v úvode slovenského predsedníctva v Rade EÚ museli čeliť najväčšej kríze EÚ od jej vzniku.
V roku 1992 som sa prihlásil do ODS, lebo som veril v trhovú ekonomiku a nízke dane. Bol som presvedčený a nič sa na tom nezmenilo, že ľudia si za svoje povinne odvedené peniaze zaslúžia od štátu viac, než len štandardné služby.
Nastal čas naliať si čistého vína. Možno práve preto, že sa blíži výročie okupácie našej krajiny, kedy sme na vyše 20 rokov stratili akúkoľvek suverenitu rozhodovať o svojom osude.
Pamätáte sa, ako sme zachránili ekosystém Cvernovky? Ponúkli sme tamojšej komunite budovu a areál bývalej chemickej priemyslovky v Rači. A ako to dopadlo? Dnes funguje a ožíva kedysi schátraná budova školy.
Cvernovka nájde svoje nové sídlo. Je to holý fakt, keďže „cvernovkárom“ skončil nájom v ich doterajšom sídle.
Pavol Frešo sa dohodol s Róbertom Ficom a navrhol pre neho prijateľného šéfa NKÚ – Karola Mitríka. Róbert Fico môže argumentovať, že dodržal svoj sľub a post šéfa NKÚ obsadila opozícia.
V týchto týždňoch, hodinách a minútach sa rozhoduje nielen o budúcnosti Slovenska, nielen o budúcnosti Európskej únie, nielen o budúcnosti Európy, ale o budúcnosti celej západnej civilizácie.
Kauza Gorila pre mnohých politikov znamenala, a uplynulé dva týždne sú dôkazom že stále znamená, príležitosť na nahnanie si pár politických bodov.
Už som to verejne povedal: Maroš Žilinka by určite bol dobrým šéfom NKÚ, no Karol Mitrík by bol bezpochyby najlepším šéfom NKÚ. Odpoveďou na moje tvrdenie sú nasledujúce riadky.
V sobotu sa uskutočnia už tretie voľby do Európskeho parlamentu od nášho vstupu do Európskej únie. Budúci víkend sa tiež uskutočnia prezidentské voľby u nášho najväčšieho suseda Ukrajiny, ktorá v posledných desaťročiach bohužiaľ nemala také šťastie ako my.
Andrej Kiska a Rado Procházka sú v mnohých veciach iní, ale to podstatné majú spoločné - obaja sú v politike krátko a prišli do nej s vlastným pútavým životným príbehom. Jeden ako úspešný podnikateľ a filantrop, druhý ako rešpektovaná právnická autorita so zahraničnými skúsenosťami. Neboli to žiadni „rodení funkcionári“, ktorí sa celý život venujú výlučne politike a nedosiahli žiaden úspech mimo nej.
Pred 69 rokmi boli fašistickými vojakmi vypálené a vydrancované obce Ostrý Grúň a Kľak. V nedeľu sa v týchto obciach konala pietna spomienka, na ktorej som sa zúčastnil spolu s Edom Kukanom a viacerými ďalšími kolegami.
Ako som napísal v predchádzajúcom blogu, voľby by podľa mňa nemali byť o antikampaniach, ale o ponuke pre voličov. O tom, čo už ten-ktorý kandidát po sebe zanechal a čo sa ešte chystá urobiť. Nám sa za uplynulé štyri roky podarilo zrealizovať množstvo projektov, ako napr. Cyklomost slobody do Rakúska, spustenie integrovanej dopravy, opravy župných ciest a mostov, či viac ako 400 podporených projektov z oblasti športu, kultúry a sociálnej starostlivosti. Po mojich prioritách v oblasti podpory cyklokultúry, finančného zdravia a v doprave si Vám dovoľujem predstaviť ďalšie tri témy, na ktoré sme kládli a budeme klásť dôraz aj v nasledujúcom volebnom období.
Už o necelé dva týždne - 9. novembra budú voľby do vyšších územných celkov, ľudovo župné voľby. Kampane (a proti mne aj antikampane) sa už rozbehli naplno. No mne sa zdá, že sa veľmi veľa útočí na iných, a veľmi málo sa hovorí o vlastných programoch.
V pohnutých augustových dňoch v roku 1944 našiel v sebe slovenský národ silné odhodlanie a vôľu vzoprieť sa fašizmu. Dnes si tieto svetlé udalosti moderných slovenských dejín pripomíname už po 69. krát. Obyvatelia Slovenska bez ohľadu na svoje náboženské vyznanie alebo politické presvedčenie vystúpili so zbraňou v ruke proti totalitnej moci spolupracujúcej s nacistickým Nemeckom. Sloboda a demokracia nie sú zadarmo a sú chvíle, kedy za ne treba bojovať aj za cenu obetí.
Moja protikandidátka Monika Flašíková-Beňová napísala už dva blogy o tom, ako sa vraj Bratislavský samosprávny kraj zadlžuje. Za normálnych okolností by som na jej výmysly nereagoval, ale keďže ma zo zadlžovania župy obviňuje človek, ktorý je spoluzodpovedný za dlhy, s ktorými sa na župe dodnes vysporadúvame, urobím výnimku a zareagujem. Ešte pred všetkými faktami treba pripomenúť ten najdôležitejší, a síce že pani Flašíková-Beňová bola v rokoch 2005-2009 vicežupankou, pričom niesla osobnú zodpovednosť za niektoré kauzy, napr. za kauzu Danube Arena[1]. Pozrime sa ale teda na to, ako je to so zadlžnením v našom kraji.
Slovensko prišlo pred pár dňami o 30 miliónov EUR. Prehrali sme na medzinárodnom arbitrážnom súde v spore o zákaz zisku s poisťovňou Union - 22 miliónov za odškodné, ďalšie milióny za úroky, tri milióny za právnikov prostistrany a za súdne trovy. Luxemburský súd nám už dokonca zablokoval účty. Táto prehra má jedného konkrétneho vinníka - volá sa Robert Fico.
Každý pracujúci rodič je alebo bude čoskoro bohatý. Optikou SMERu samozrejme. Vyššie odvody, vyššie dane, toto sa pri príprave zmien malo dotknúť len 12% ľudí[1], ktorí sa mali poskladať na zníženie deficitu. Takto to oznamoval predseda vlády Robert Fico v lete 2012. Poradie sa však otočilo. Postihnutí ekonomickými opatreniami vlády je 88% obyvateľov a 12% šťastlivcov sa môže spokojne usmievať.
Pamätám si ešte z detstva vôňu kníh. Verneovky, mayovky, edícia STOPY, detektívky zo Zelenej knižnice. Dnes mám obsah stoviek knižných strán v čítačke, alebo ich počúvam ako audioknihy. Tlačená kniha je však viacrozmerná, vždy vnímam nielen jej obsah ale aj formu, vôňu, materiál.
16. a 17. marca 1713 súdili, mučil a pravdepodobne o deň neskôr aj zabili Juraja Jánošíka. Legenda o veliteľovi zbojníckej družiny má dnes 300 rokov. V deň tohto výročia oznamuje slovenský predseda vlády na sneme ČSSD, že sa mu podarilo „zarezať posvätnú kravu slovenskej pravice, rovnú daň“.
