Informácie o dennej etape :
Dátum : 8.7.2018 (nedeľa)
Pohorie : Krušné hory
Trasa : Rašov (m) > Kostelní cesta – rozc. (č) > Mníšek (č) > Nová Ves v Horách (č) > Lesná (č) > Svahová (č) > Zákoutí (č) > Hadinec (č) > Hora Sv. Šebastiána
Garmin : https://connect.garmin.com/modern/activity/2836035757
Vzdialenosť / Prevýšenie / Čas : 38,09 km / 1434m / 8,38 hod.
Ráno plné rozhovorov
Moja maličká izbička mi ponúkla na noc všetko, čo som potreboval. Zobudil som sa skoro. Využil som ešte pohostinnosť ubytovania a dal som si dlhú teplú sprchu. Potom som zbalil všetky svoje saky-paky do batohu a presunul sa o poschodie nižšie do reštaurácie. Včera bola reštaurácia plná hostí a vládol tu ruch. Dnes ráno je to presný opak. Som tu jediný hosť a nemusím hľadať miesto, kam si sadnem. Víta ma krásne prestretý stôl, na ktorom sú pripravené raňajky kráľov. Usmievavá obsluha sa ma ešte pýta, aké teplé jedlo si dám.
V príjemnej atmosfére si vychutnávam raňajky, ktoré zalejem kávou a džúsom. Som najedený do prasknutia. Znenazdajky sa pri stole objaví servírka a ponúka mi domáci, vlastnoručne vyrobený koláč. Nedá sa tomu odolať. Dávame sa do družnej debaty. Sadne si ku mne a pýta sa na cieľ mojej cesty. Tak jej hovorím o mojej ceste a zážitkoch. Tiež je vášnivá turistka. Jej srdcovkou je oblasť obce Boží Dar, kam prídem o pár dní. Je učiteľka a počas prázdnin si ešte privyrába ako časníčka v tomto čarokrásnom penzióne, ktorý bol pôvodne školou. Ani neviem ako a zakecali sme sa skoro dve hodiny. Mám sto chutí v tomto krásnom prostredí ostať ešte ďalší deň, ale viem, že potom by sa mi už vôbec nechcelo pokračovať v ceste ďalej.
Nakoniec som sa, aj keď nie veľmi rád, rozlúčil. Ak sa ešte niekedy vrátim do tejto oblasti, tak sa určite v tomto penzióne zastavím. Od nezabudnuteľného jedla, cez príjemné prostredie až po úprimnú a láskavú obsluhu. Presne takto si predstavujem miesto, kam sa chcem opäť raz vrátiť.
Opúšťam teplo a bezpečie budovy. Idem po modrej značke. Včera som vyšlapal skoro až na vrchol Mračného vrchu 852 m n.m., a tak moja dnešná púť začína iba miernym húpaním hore-dole. Kráčam po Kostelní ceste až po prvú križovatku, kde prechádzam na NS Flájská hornatina.
Flájská hornatina je geomorfologickým celkom Loučenské hornatiny patriacej do Krušných hôr. Kopíruje hranicu s Nemeckom a poskytuje nádherné pohľady typické pre hornatinu. Striedajú sa tu lúčky s lesmi a oblasť je bohatá aj na vodné toky a rašeliniská.
Nekonečne rovné cesty počas celého dňa
Cesta ma vedie do prvého cieľa mojej dnešnej etapy – do obce Mníšek. Je to hraničná obec s hraničným prechodom do Nemecka ponad riečku Svídnice. Roztrúsené domy tvoriace dedinku sú typické pre túto oblasť. Pokračujem cez lúčnatú oblasť až po kopec s názvom U Křížku. Ako už názov napovedá, tak tu dominuje kríž a v jeho blízkosti sa nachádza aj prístrešok, kde si môže unavený pocestný oddýchnuť.
Na oddych je pre mňa ešte skoro. Veselo kráčam do ďalšej obce s názvom Nová Ves na Horách. Táto dedinka je obklopená veternými vrtuľami, ktoré sú tiež charakteristické pre túto oblasť. Celá dedina je vlastne jedna ulica obložená domami. Fantázia a vkus však domácim vôbec nechýba. Veselo ozdobené ploty vytvárajú čarovnú atmosféru dedinky. Pre duševné naplnenie je možné využiť návštevu Novoveského múzea, kde určite s radosťou a hrdosťou v hlase vysvetlia históriu tejto oblasti. Ja však bohužiaľ z časových dôvodov túto možnosť nevyužívam.
Novú Ves v Horách opúšťam cez Mikulovice po červenej značke E3, ktorú budem sledovať až do cieľa dnešného dňa do obce Hora Sv. Šebastiána. Potĺkam sa po asfaltovej lesnej ceste, ktorá je ako stvorená pre dvojkolesového tátoša. Zatiaľ celá časť Krušných hôr, ktorú som prešiel, má ideálne podmienky pre bicyklovanie. Je plná asfaltových ciest. Žadne výrazné stúpanie a ani klesanie. Jednoducho cestičky na úplnú pohodu.
Cez polia, lúky a lesíky prichádzam až do oblasti Lesná. Tu sa nachádza geopark s arborétom, fotovoltaická elektráreň a množstvo vysielačov. Pokračujem ďalej v mojom putovaní po ceste, ktorá je absolútne rovná. To je ďalšia charakteristická črta Krušných hôr. Cesty sú tu rovné a nekonečné. Musím sa priznať, že sa začínam trošku nudiť. Kráčam po rovnej ceste niekoľko desiatok minút a väčšinou tie isté pohľady.
Prechádzam cez Svahovú a vidím opäť nekonečnú cestu s názvom Telefonka. Názov ju úplne vystihuje. Akoby tu natiahli nejaký dlhý drôt a popri ňom postavili cestu. V ďalšej dedinke Zákoutí sa cesta trošku pokrúti, ale potom sa objaví ďalšia priama cesta s názvom Novodomská. Začína pri Černom rybníku a končí pri Starom rybníku. Aspoň tieto rybníky a iné vodné plochy trošku osviežujú monotónnosť krajiny.
Cesta sa za Starým rybníkom konečne začína trošku točiť. Prechádzam okolo Nového rybníka, kde stretnem prvých pocestných. No nejdú po svojich, ale rozumne si zobrali bicykle a uháňajú s vetrom vo vlasoch. Po letmom kývnutí stúpam na kopec Hadinec 815 m n.m.. Asfaltová cestička sa mierne kľukatí a privádza ma k poslednému rybníku dnešného dňa. K Balzerovmu rybníku. Z asfaltu ma pália nohy. Oči mi klipkajú a v bruchu mi škvŕka od hladu. Podľa mapy by tu mal byť vodopád Chomutovky, ale ten nenachádzam, a tak úplne vyčerpaný prichádzam, po prekonaní posledného kopca, do cieľa dnešnej etapy, do obce s hrdým názvom Hora Sv. Šebastiána.
Podľa mapy by tu malo byť niekoľko reštaurácii. Chcel som použiť môj overený plán. Sadnúť si na pivko, najesť sa a popri tom si zabezpečiť ubytovanie. Aké je však moje sklamanie, keď nachádzam iba jednu otvorenú reštauráciu s názvom „Retro“. Celá dedina je ako vymretá a rovnako je to aj v tomto penzióne a reštaurácii zároveň. Vchádzam do budovy a nikde nikoho. Ako budova duchov. Chodím po prázdnych chodbách, vykrikujem a nič. Nakoniec prichádzam na terasu, kde nájdem dvoch starších ľudí. Muža a ženu. Sú to domáci. Dávam sa s nimi do reči. Z ponúknutých troch jedál si vyberiem cesnakovú polievku a fazuľový prívarok. Púšťam sa do jedla, priam ho hlcem. K prívarku si dám aj chlieb, na moje veľké sklamanie má zelenú farbu. Je priam živý. Mám pocit, že sa vyberá na vlastnú cestu mimo stola. Nechám ho žiť vlastným životom a už s menšou chuťou dopíjam pivko. Pýtam sa na ubytovanie a aj mi ho poskytnú. Ráno chcem vyraziť skoro, a preto sa rozhodnem hneď zaplatiť. To som asi nemal robiť. Presúvame sa do kuchyne a čo som tam videl... všetko v takej veselej zelenej farbe. Vrátane potravín. Po zazretí živého pohybu v sklenenej chladničke mi prichádza nevoľno. Nemám silu to riešiť. Zaplatím útratu a bežím na izbu. V obrovskom penzióne som sám. O fungujúcom televízore sa mi môže len snívať. Dám si aspoň dlhú, skoro hodinovú sprchu. Dobíjam elektroniku a skúmam, čo ma zajtra čaká.... bude to zaujímavé. Cieľ mojej cesty sa neodvratne blíži.
Po chvíľke mi klipkajú oči a upadám do oslobodzujúceho spánku.
Brú.
Poznámka: Ak sa ti páčil článok, tak nezabudni zvýšiť karmu. (klikni na zdvihnutý palec pod článkom). Na základe spätnej väzby budem vedieť, či pokračovať v písaní príbehov tohto výletu.
