Nie, nepochopím to. Sedela som na mieste a moje vnútro kričalo na celu miestnosť- „NEPÍŠTE TO TAM!". Nepočuli ma.
Skúška z matematiky. Obávaná skúška. Sála plná nevyspatých, nervóznych študentov. Niektorí tomu venovali až príliš veľa energie, čo ich robilo ešte nervóznejšími. Iní, tí optimistickejší (alebo lenivší, nazvime ich akokoľvek) sa naučili iba časť a naozaj, naozaj verili, že práve to dostanú. Nedostali.
Prebehli si okom teoretickú časť. Najskôr ich chytila panika. Potom, už kľudnejší, napísali čo vedeli, prípadne nenapísali nič. Svoje vedomosti posúdili na „tento krát nepostačujúce", zhodnotili, že pokračovať v príkladoch by im nič nepomohlo len by zbytočne presedeli ďalšiu hodinu. Aj viac. Predsa, každý časovo úsporný človek (najlepšie predpoklady pre ekonómov- mali by to vlastne oceniť) by sa rozhodol odovzdať čo má a čo najrýchlejšie odísť. A tu nastal krízový moment! Nie, nemohli odísť. Pokým na písomku nenapísali „vzdal som to". Skoro som si myslela, že je to žart. Lenže... profesorka stála nad nimi a čakala.
Haló! Toto je pedagóg? Ani len do CVČ by som ju neposadila!
Jedna vec je nevedieť niečo, druha napísať si na vlastný papier „Som debil, neviem to". Presne tak mi to pripadá. Ponižujúce, demotivujúce, nadraďujúce, proti všetkým princípom, ktoré by sa na akademickej pôde mali nachádzať.
Skúšky nebol koniec. Po 20 minútach som sa prihlásila. Mala som napísané 4 otázky zo 6 a vypísala som to na celú A4. Potrebovala som druhý papier. Povedala mi, že na to máme iba jeden. Mala som si to rozvrhnúť ešte na začiatku, tak, aby sa mi to zmestilo (z kade som mala vedieť, že na to mame iba jeden papier?! Alebo s tým reálne niekto dopredu ráta?). Ospravedlnila som sa, že ma to mrzí, ale že tam naozaj nemám miesto. Pani Frustrovaná za mnou prišla, pozrela sa mi do toho a prstom mi ukázala, prázdne miesto veľkosti 3x3 cm na boku jedného môjho výpočtu. Mám to oddeliť čiarou a písať tam. Bolo to nemožné. Do rámiku som zmestila napísať zúfalý odkaz pre môjho skúšajúceho ale určíte nie tretinu celej písomky.
Veď to je smiešne! Hodnotíme vedomosti alebo koľko papierov zapíšeme?
Takže nabudúce, ešte pred tým, než nás nazvete „kolegom/kolegyňou", dobre si prosím rozmyslite, či to tak aj naozaj myslíte.
