Hlavou pod krhlou

Nauč sa nechať plynúť

katarína pázmányová

Nauč sa nechať plynúť

Chcela by som byť ako ruka vo vode. Byť plne obklopená tým, čo mám práve okolo seba. Otvoriť prsty, nech to pocítim ešte viac. Najskôr príde jemný chlad, neskôr už nevnímam kde začínam a kde končím. Hrať sa s ňou. Ruka s vodou a voda s rukou. Ale keď ruku vyberiem, síce bude ešte chvíľu mokrá, no potom pomaly uschne a bude to zas moja ruka. A voda? Voda sa bude tiež ešte chvíľu vlniť. Až kým tie vlnky nebudú priďaleko na to, aby ich videla, aby ich cítila, aby o nich vedela. Bude to zas len voda. A o stretnutí s rukou sa nikto nikdy nedozvie. Aj keď si vtedy vymenili tie najväčšie tajomstvá.

  • 30. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 822x
  • 1
Ako som sa celý život mýlila, čo je to vlastne tá sila

katarína pázmányová

Ako som sa celý život mýlila, čo je to vlastne tá sila

„Myslíš si o sebe, že si silnejší ako ja?", pýtam sa ho a snažím sa pritom nedať najavo, že o tom pochybujem. Tvárim sa, že ma to vlastne len tak medzi rečou napadlo. To, že najhoršia vec, ktorá sa mužovi dá povedať je, že je slabý, mi musel pripomenúť on. Ale až neskôr. Medzi tým prebehol jeden z tých rozhovorov, na začiatku ktorého sa cítite ako víťaz a na konci ako blbec. Ale vlastne, byť raz za čas blbcom, pokorným blbcom, je veľmi prospešné. „A čo je podľa teba „byť silný"?" „Nebyť od ničoho a nikoho závislý.", odpovedám. „To ale nie je sila, to je maximálny egoizmus.", smeje sa mi do očí. Hej, je.

  • 8. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 031x
  • 6
A prikryješ ma?

katarína pázmányová

A prikryješ ma?

Poviem vám jeden príbeh. Nepamätám si ho už presne, ani neviem z kadiaľ ho vlastne viem, ale... Jeden otecko raz zobral na výlet svojich 2 synov. Na tento chlapský deň sa všetci tešili, najviac otecko, ktorý na ten deň naplánoval všetko, čo majú radi. Trochu hier a adrenalínu pri lezení na skalách, povzbudzovanie na futbale a večerné kino. Chlapcom dal vybrať čo si pozrú. Večer prišli domov, všetci boli unavení a tak ich hneď ukladal do postele. Keď prišiel tomu staršiemu zapriať dobrú noc, chlapec sa ho ospalo, napoly zo sna spýtal: „A oci? Aj mňa by si prikryl, keby mi bola zima?". Otecko ostal najskôr zaskočený, potom si spomenul, že keď mladší syn v kine zaspal, dal si dole košelu a prikryl ho. Spravil to automaticky, skoro na to zabudol a teraz, po celom dni plnom toľkých aktivít jediné na čo starší syn myslí, je práve toto. Nespomína aký dobrý bol futbal, ani, že sa mu konečne podarilo vyliezť ten previs, má v hlave len jednu otázku: „Aj mňa by si prikryl?". „Samozrejme, že by som ťa prikryl.", odpovedal otecko a chlapec spokojne zaspal.Áno, vo svojom vnútri sme všetci veľmi jemní a zraniteľní. A potrebujeme niekoho, kto nás prikryje.

  • 21. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 216x
  • 11
Mám rada svoju izbu

katarína pázmányová

Mám rada svoju izbu

Od metrového obrazu polonahej černošky, po kvet, ktorý nikdy nepolievam. Vždy som si predstavovala, ako sa raz bude o to niekto zaujímať. So zanietením sa ma pýtať čo kde mám, prečo to tam mám, z kade to mám a čo to pre mňa znamená. Nie, nikoho to nezaujíma. Nikto sa ma nikdy nespýtal čo mám okolo seba a nikto o to neprejavil ani záujem. A tak si pravidelne otváram svoje skrinky, šuflíky a poličky a dotýkam sa vecí, ktoré tam mám. Cítim sa pri tom tak tajomne a krehko. Ako keby som sa dotýkala svojej duše. Svojho života. Seba. Moja izba si zaslúži úctu a ani ten najväčší bordel v nej, to nezmení!

  • 10. jan 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 523x
  • 5
„Prídeš o svoju slobodu, keď niekoho pustíš do svojho srdca?‘‘

katarína pázmányová

„Prídeš o svoju slobodu, keď niekoho pustíš do svojho srdca?‘‘

Toto bude príbeh. Príbeh, ktorý sa pokúsi vyjadriť poznanie, zraniteľnosť, hĺbku duše a nakoniec vďaku. Nevinnte ho. Možno nebude šťastný. Možno by aj samotný príbeh chcel skončiť inak, ale... to dievča sa veľmi bálo.

  • 13. nov 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 016x
  • 7
Nazrela som si do duše a… pochopila sa

katarína pázmányová

Nazrela som si do duše a… pochopila sa

Včera večer. Piatok. Ten piatok, na ktorý sa ľudia tešia, nie preto, že ide víkend, že budú mať čas a môžu robiť niečo hodnotné ale z úplne obyčajného dôvodu. Lebo sa môžu zabaviť. Opiť sa. A robiť veci, čo večer prinesie.

  • 22. aug 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 623x
  • 10
Priateľ

katarína pázmányová

Priateľ

Často sa nad tým zamýšľam. Kto vlastne je priateľ? Vychádza to z neho alebo z nás? Je to vlastnosť, ktorú človek má, alebo je to súhrn našich pocitov? Hovorí sa, že dobrého priateľa človek spozná už po par minútach. Možno je to pravda, možno sme naozaj schopný rozpoznať ľudí, ktorí sú nám blízki. Dokonca existuje teória, že človek vo svojej astrálnej podstate môže stretnúť iba bytosti, ktoré vydávajú podobné vibrácie ako on (ako keby sme boli rádio, naladené len na jednu vlnovú dlžku-nemožme zachytiť iné), lebo vesmír funguje na harmónii a inak by nastala disharmónia. Ale bohužiaľ je to iba teória a ak aj funguje, najskôr by sme sa všetci do tej astrálnej podoby museli dostať. Na svete si človek nevyberá, koho stretne- toľko „disharmónii“, že sa nemôžeme čudovať ako nastal ten chaos, v ktorom žijeme.

  • 28. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 621x
  • 4
Kam na vysokú školu?

katarína pázmányová

Kam na vysokú školu?

Koľkokrát som už napísala túto frázu a následné stlačila "google vyhľadaj" , pobláznená myšlienkou, že snáď mi to pomôže. Bohužiaľ nepatrím k jedincom , ktorí sú pevne rozhodnutí čo chcú študovať, pripadne čo rozhodne nechcú. Neviem čo chcem. Vtedy asi naozaj najlepšie fungujú naše detské sny. No kozmonautom sa už nestanem.

  • 28. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 321x
  • 13
Sama sebou

katarína pázmányová

Sama sebou

Prišla som domov a proste som vedela, že musím písať, teraz aj zajtra aj napozajtra a už sa toho nikdy nevzdať. Nájsť samu seba, aspoň na chvíľku. Ja.

  • 28. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 229x
  • 3
"Nikdy nebol" telefonát alebo "máme sa všetci radi"

katarína pázmányová

"Nikdy nebol" telefonát alebo "máme sa všetci radi"

...už asi miliontykrát si opakovala čo povie. Chcela mu zavolať, veľmi, pomohlo by jej keby, hoc aj, bol ticho a iba tak mlčky počúval. Nevyčitala by mu to, proste chcela vyťukať jeho číslo.

  • 4. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 216x
  • 0
Skryť Zatvoriť reklamu