S batohom bez hodiniek

Pani postarka, nekradnite pohladnicu!

katarína pázmányová

Pani postarka, nekradnite pohladnicu!

Chcela som napisat o argentinskych holych zadkoch, ale tato informacia ma rozculila natolko, ze nemozem. Zevraj su ludia, ktori kradnu pohladnice! To je este horsie ako ked mi argentincania vysvetluju, ze pas je tovar a nie dokument a potrebujem za to zaplatit clo z tovaru 2 krat drahsie ako to sem poslat. Nemaju srdce tito ludia. “Draha babicka, som prave najviac od domova ako som kedy bola a chcem Ta potesit touto pohladnicou...”- a nejaka prasnica, si to so stastnym pocitom vystavi na policku. Vsak aj znamka bola pekna. No ale k tym holym zadkom.

  • 5. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 995x
  • 4
Zahod veci, aj tak len tazia!

katarína pázmányová

Zahod veci, aj tak len tazia!

Tak dako som sa ocitla na druhej strane sveta bez veci. A ked vravim bez veci, myslim tym naozaj bez veci. Bez batohu, bez stanu, bez pasu, aj bez mojho najmilsieho dennicka. Po prvom nakupe zubnej kefky a tricka, s igelitkou. A teraz k tomu pribudol aj Tesco stan za 20 eur. Pas este stale nemam, dako to tym ambasadam dlho trva a nasa v Chile vlastne ani nie je, cize hranice tak skoro neprekrocim. No okrem toho, ze nas okradli, zazivam  snad najvacsie dobrodruzstvo v mojom zivote. Zila som v pralese, 3 dni kracania od najblizsej dediny, chodila chytat ryby na rafte postavenom z plastovych flias a bambusu- nakoniec to musela prenechat chlapom, lebo boli uspesnejsi, spoznala izraelca, ktory sa vola Hallelujah, dostala kluc od domu neznameho cloveka , prestopovala 2.000km. A tak Vam vravim, ze ak doma snivate a ste hladni po dobrodruzstve- ja nalieham! Zbalte si tych par svestek a podte na cestu! Deju sa na nej neskutocne veci.

  • 13. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 961x
  • 3
Z cestovateľského zápisníka: depka stratenej identity

katarína pázmányová

Z cestovateľského zápisníka: depka stratenej identity

Veľa krát som už bola sama. Dokonca tento raz sama nie som. No je na tom niečo iné keď všetky veci, ktoré teoreticky najbližší polrok budete potrebovať si nesiete na chrbte. Keď o vás nikto nevie a vy vlastne neviete tiež. Keď máte prázdny kalendár a absolutne netušíte kde strávite Vianoce, ani len krajinu. Alebo kde strávite zajtrajšok. Pol roka na skusoch v Južnej Amerike.

  • 8. okt 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 669x
  • 4
Tak toto je Afrika (v Burundi IV)

katarína pázmányová

Tak toto je Afrika (v Burundi IV)

Hneď prvý večer, za mnou prišla celá skupinka skautiek: „Nejdeš s nami na karaoke?", tak táto otázka ma zaskočila. Karaoke? V Afrike? „Jasne, že idem!", nevyspatá po cestovaní ale povedala som si, že spať budem doma. A povedala som si dobre. Biele umelohmotné stoličky, kopa ľudí. Všetci sa navzájom zdravia, muži sú veľkí gentlemani, každý sa so mnou zoznamuje, predstavuje, usmieva sa... áno, ľudia sú tam milší. A to nie len preto, že som muzungu, sú milší aj k sebe. Takí ľudskejší.  Usmievali sa, tešili sa z maličkosti a so všetkým sa rozdelili.

  • 25. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 238x
  • 5
Crystal story (v Burundi III)

katarína pázmányová

Crystal story (v Burundi III)

Človek vždy príde práve tam, kde je najviac očakávaný. A ja som sa o tom presvedčila už prvý večer. Zrazu všetko zapadalo. Som v Afrike, zmenila som plány a nespím v sirotinci, ako som pôvodne chcela, ale v rodine jednej zo skautiek. Náhoda neexistuje.

  • 24. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 881x
  • 0
Muzungu (v Burundi II)

katarína pázmányová

Muzungu (v Burundi II)

= biely človek. V preklade to znamená skôr niekto, kto má peniaze. Ale oslovujú tým všetkých bielych. Vlastne, neoslovujú, kričia po nich: „Muzungu! Muzungu!". Zo všadiaľ. Rýchlo si na to zvyknete. Bola som s jednou skautkou. Presvedčila som ju, že chcem vidieť niečo skutočné a tak sme kráčali popri ceste smerom do mesta. Cesta, napoly zničená, prašná, červená. Áut bolo dosť. Ale aj bicyklov, ľudí, čo išli peši a na hlavách mali obrovské koše s ananásmi, bosých ľudí, preplnené auta... a všetci na mňa kričali: „Muzungu!", auta sa pristavovali: „Muzungu!" následne sa niečo pýtali Nadine (skautka, ktorá so mnou bola). Potom som sa dozvedela, čo sa deje. Čudovali sa: „Muzungu, ktorý nemá na taxi?" a ona sa smiala a vysvetlovala im, že som len nový muzungu v meste a chcem to tam vidieť.

  • 24. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 897x
  • 0
Predafrikové stresy (v Burundi I)

katarína pázmányová

Predafrikové stresy (v Burundi I)

"Afrika? Ja idem do Afriky?! Oooo! Žirafy  a slony a krokodíly a..." asi takto som sa cítila, keď to začalo byť reálne. V septembri som strávila 10 dní v Burundi na jednom skautskom seminári. Samozrejme, bola som nadšená. Letenku som si objednala tak, aby som tam bola tri dni pred začiatkom seminára a čím bližšie bolo k termínu odletu pýtala som sa sama seba, či to bol naozaj dobrý nápad. "Pôsobenie ozbrojených skupín rebelov v mnohých oblastiach krajiny.". "Vysoká úroveň kriminality. Výnimkou nie sú ani ozbrojené prepadnutia, dokonca aj počas denných hodín.". "Neodporúčame cestovať." To boli informácie, ktoré som našla na všetkých cestovateľských fórach. No ale Afrika je Afrika, očkovania mám za sebou a hurá do dobrodružstva!

  • 24. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 873x
  • 0
Slovakia vystupovať ((nielen) o naivite Američanov)

katarína pázmányová

Slovakia vystupovať ((nielen) o naivite Američanov)

"A ako to vlastne funguje, že si teraz v Amerike? To máš zelenú kartu?" "Nie, normálne, mám víza." "To je perfektné! To ti dajú kreditku aby si tu mohla byť?!" ...a to nie je zďaleka všetko, v čo títo dobromyseľní ľuďia veria.

  • 17. feb 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 362x
  • 10
O cestách. A nie hocijakých. O cestách, s nimi.

katarína pázmányová

O cestách. A nie hocijakých. O cestách, s nimi.

Už vyše hodiny sa usmievam na monitor. Pred očami sa mi striedajú obrázky. Tábory, splavy, výpravy, noci v senníku, začiatky v ihličákoch (a aké sme boli na ne hrdé, podotýkam!). Pozriem sa nám do očí a viem. My vieme. „Pochopili sme.", pomyslím si, kuknem von oknom, a myšlienky mi začnú blúdiť po cestách. Proste, mám rada ten pocit. Hodinky z ruky sú dole, na chrbte batoh, v očiach túžba po nepoznanom a vo vnútri pocit, že najbližšie dni sa budem zaujímať iba o tie najzákladnejšie veci.

  • 6. jan 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 391x
  • 6
Skryť Zatvoriť reklamu