Zas a zas, v telke, v rádiách, v novinách, a vlastne nielen tam, na ulici, na panelákoch, v školách... kde všade sa stretávame s opovrhujúcimi názormi na NAŠE národnostné menšiny?! Čím južnejšie, tým opovrhujúcejšie. Obavám sa, že tento vnútro i medzištátny problém prerástol do ľudí natoľko, že vyvoláva nechuť. Nie nechuť voči problému, ale nechuť voči menšinám.
Skrývame to za nacionalizmus ale predstavte si, že by ste dostali otázku: „Je na Slovensku rasizmus?", čo by ste odpovedali? „A proti komu?", by bola hneď druhá otázka.
Na svojej ceste v Amerike, som túto otázku dostala aj ja. Bez potreby väčšieho rozmýšľania som odpovedala: „Áno, voči Rómom a Maďarom". Prišlo mi to také jednoznačné a samozrejmé, niečo, o čom sa nepochybuje. No moju odpoveď vystriedal smiech z druhej strany. „Maďarom? To si naozaj myslíte, že je medzi vami taký veľký rozdiel?". A keď sa nad tým zamyslím, naozaj. Oni tam majú Indiánov, černochov, Hispáncov, aziatov a vlastne väčšina občanov spojených štátov má korene niekde inde.
A naučili sa spolu žiť.
Áno, je tam rasizmus, no nechcem si ani predstaviť, čo by sme na ich mieste robili my. My, hrdí Slováci bojujúci proti vlastným občanom (i keď, inej národnosti).
Takže Vás prosím, páni politici, skúste sa zamerať na dôležitejšie veci a nevychovávajte tu novú generáciu fašistov. Pretože od nacionalizmu k tomu nie je ďaleko.
