reklama

Keď si k vám do kupé prisadne mladík- narkoman

„A do riti, tak si sadnem sem," prisadol si. Žiadne veci so sebou. Biela špinavá mikina, rifle, ženské botasky, modrina pod okom a smrad. „To zas bude cesta," pomyslím si a pozriem sa von oknom. Okrem mňa sú v kupé ďalší dvaja spolucestujúci so slúchatkami v ušiach. Aspoň, že nie som sama. „Slečna? Neviete koľko zastávok je to do Levíc?" „Neviem," odvrknem bez toho aby som sa na neho čo i len pozrela. „Ale no, určite cestujete tadiaľto častejšie ako ja. Tak si aspoň tipnite." „Asi sedem." A zrazu som si v hlave povedala: Dosť bolo predsudkov! Chcem spoznávať život a tak do toho idem naplno. „Nemáš lístok?", pýtam sa ho. Sama na seba hrdá, že som prekonala strach a odpor, ktorý som cítila.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

„Nie."

„Počula som, že bez lístku je to najlepšie na WC ale nemôžeš sa zamknúť, vtedy to nekontrolujú," hovorím svoju jedinú múdrosť, ktorou som si pravdepodobne získala jeho dôveru. V duchu som ďakovala za chvíľu kedy som tomu venovala pozornosť a danú informáciu si zapamätala.

„A čo si. To som už skúšal, skončil som so zlomeným nosom, lebo tak tie dvere vyvalil. Kontrolujú všetko. Zistil som, že najlepšie je neskrývať sa. Len som prišiel na koniec vlaku, nech viem ísť čo najdlhšie. No a keď príde, poviem mu, že lístok nemám. Väčšinou ma nechajú zájsť jednu- dve ďalšie zastávky. No keby som sa skryl, hneď mám pokutu. Chcem ísť do Bratislavy, do Viene (neviemaké pomenovanie pre Viedeň) a z tade do Zürichu. Za také 4 dni by som tam mohol takto dôjsť. Ale v Blave si budem musieť kúpiť botasky. Šak nemôžem v ženských ísť do cudzieho štátu, veď tu sa mi za ne smejú, nie ešte tam."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„A čo tam?"

„ Však už mam 19! Robiť musím!"

„No a čo robíš?"

„Predávam. Vieš koľko mi to vynáša? Už som 200 000 doniesol domov (predpokladám, že v korunách). Chcem si postaviť dom. Vieš, ja nemám problém spať hocikde, aj keď by som mohol spať u sestry. Veď ona mi dala aj tie botasky. To sú jej. Ale nechcem. Peniaze som uložil a šetrím na vlastný. Už som spal aj v krypte. Však čoho sa mám báť? Veď tam sú iba mŕtvi okolo mňa. Bohatí si vykopú jamu a nechajú ju tak. Vieš, ja nie som pokrstený ani veriaci, mne je to fuk po tejto stránke. Ale akože nič v zlom, ja Boha neurážam, ja ho mám rád. Však aj teraz si myslím- Oh Bože, nech sa aspoň do Levíc dnes dostanem."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„V Zürichu to beriem od Kolumbijcov, tam to ide na dračku. Ale nie som závislý. Keby si mi tu položila koks a povedala, že to mám dať nosom, tak ma akurát tak napne. To je riadne nechutné. Lebo sa Ti to zvlhčí a potom ti to steká... nie. Nemám to rád. Keď už, tak si pichnúť. Minule som mal....bla bla bla (dlho o tom čo sa ako berie, ako to má vyzerať, čo to robí atd.)"

Nenechala som sa zaraziť : „To robíš od kedy si tam prišiel?"

„Hej, tak rok a pol, Vždy donesiem domov peniaze a idem späť. Však za mesiac donesiem polročný plat. Predtým som maľoval obrazy v kostole. Ale práca už neni. A toto je aj tak lepšie. Ešte si tam aj užívam! Idem na party, vtedy sa najlepšie predáva. Sú nepríčetní a ako tancujú, tak im to beriem späť z vreciek. A nie len to! Mobil, peňaženku... A najlepšie je zobrať peňaženku, vybrať peniaze a peňaženku vrátiť späť. Však čo povie policajtom? Že mu zmizli peniaze z peňaženky?"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„No a potom si tam aj ja nakúpim. Drogy, oblečenie, Play Station. Minule som doniesol sestre celú cestovnú tašku CDčok. Také, čo má rada. Techno, celá jískala ako sa z toho vytešovala."

„A to si tam išiel s tým, že to chceš robiť?"

„Tak ti poviem, človek má ruky na to aby robil. No a keď má aj v hlave, tak si to zjednoduší!"

„A keď už budeš mať na dom, chceš prestať?" -aká naivná otázka.

„To uvidím, chcem peniaze. Je mi jedno či ma zavrú. Však keby ma aj zavreli, čo mi môžu?! Vyjdem von, budem vedieť za čo som si to odsedel, budem mať peniaze a postavím si dom. Ale chcem ženu. No nie hlúpu. Takú som už mal. A teraz som 4 roky sám a vidíš ako mi je dobre. Hlúpu vyhodím. A aj deti chcem, ale až keď budem mať 39. Teda, to už budem starý. Tak radšej 35. No dovtedy chcem ešte veľa zažiť. Čím viac zažijem, tým viac skúseností a tým lepšie ich vychovám."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozriem sa na nápis na stanici, chcem vedieť kde stojíme. „Štvrtá," vraví bez zaváhania.

„Minule som cestoval domov a vo vlaku som stretol známeho, tak som mu dal. Heroín. Ale taký kvalitný. Som si aj ja 4 razy pichol kým som prišiel domov, však čo by si som si nedoprial, chápeš ma?"

Spolucestujúci vybuchne smiechom (tak predsa nie je až taký ignorant a počúva, vydýchnem si). No radšej neodpovedám.

„A kde bývaš v Zürichu ?"

„Platím tam 3 byty. V jednom to skladujem, v druhom sa stretávame a v treťom bývam. Pre istotu. Ale nie sú priamo v Zürichu, nech môžem predávať aj inde. Aj na Slovensku som skúšal ale tu toľko za to nedajú. Ani vo Vieni."

„Ach nie, ide sprievodca, Pane Bože pomôž mi!" -a sprievodca nás naozaj obišiel!

Prišiel o zastávku neskôr. „Nemám lístok, idem do Levíc ale nemám peniaze," vraví.

„A prečo nejdete autobusom?" pýta sa revízor.

„Však za autobus sa platí! Tu idú kolieska zadarmo! Teda, prepáčte, nie zadarmo, povedzme samé od seba."

„Joj, spomaľujeme, to už asi pôjdem, čo?"

Podal mi ruku a ja som sa na neho usmiala: „Drž sa."

„Však dnes pôjde ešte nočný, to sa aj do Blavy dostanem," odchádza so smiechom. A sprievodca mu pokutu nedal.

Skutočná debata trvala hodinu. Netvrdím, že som sa nebála. Každý jeho pohyb som sledovala. V hlave myslela na svoju peňaženku, na seba, vymýšľala čo budem robiť ak by sa o niečo pokúsil. No spoliehala som sa na to, že viem o ňom až príliš. Nedovolil by si to.

Znie to smiešne, ale v istom smere mi bol sympatický. Nepýtal si peniaze, neľutoval sa, nebol dotieravý ani sa nesťažoval.

Nechcem ho obhajovať, ani súdiť. Hovoriť aké sú drogy zlé a ľudia so závislosťou slabí. Na to máme každý vlastný názor. Ja som rada, že som spoznala nový život. A pre mňa to bol silný zážitok.

katarína pázmányová

katarína pázmányová

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som zaľúbená do života. Všetky tie farby a obrazy, dážď, úsmevy, vietor, slnko, hviezdy, slzy, ľudia, únava, strach, radosť, vlak, obloha, cesty, lúky, vtáky, knihy, beh, smiech, zážitky... veď my sa točíme! Zoznam autorových rubrík:  Očami karamelovýmiS batohom bez hodiniekHlavou pod krhlouVločka na noseAko dlážka v krčmeKraťase

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu