"Je pravda, že keď raz človek kráča vo výške ani si neuvedomuje náročnosť cesty. Akoby sa aklimatizoval na istú nadmorskú výšku a kráčal bez problémov v nej. Pritom niekto druhý by nestačil s kyslíkom.
Myslím si, že tvoja cesta je stále náročná a nie je to prehra ostať na nej. Však predsa si sa vyšplhal kam si chcel. Teraz je už na Tebe kam chceš ísť.
Možno ťažšia cesta nebude cesta hore. Aj zostupy dajú zabrať kolenám. A možno vôbec nejde o to, čo je ťažšie alebo ľahšie. Ide o ten pocit.
Chceš obdivovať krásne západy a východy slnka?- ostaň hore!
Alebo sa chceš tešiť zo stromov?- Potom choď dole, lebo tie vo výškach nerastu.
Alebo chceš vedieť kam až siaha tá hora pred tebou? - potom vieš kam ide tvoja cesta.
No verím, že na svojej ceste si už zosilnel dosť a teraz tam ide už iba o jediné- to ako sa cítiš, keď na chvíľu zavrieš oči."
