Prezident SR poslal účastníkom podujatia list, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na tomto podujatí, vzhľadom na pobyt mimo územia Slovenska. Na úvod sa prítomným prihovoril kaplán farnosti Pruské Eduard Lazo a vyzval, aby sa všetci spoločne pomodlili litánie a pamätali pritom na pôsobenie Gavloviča nielen ako kňaza, ale aj vychovávateľa i človeka, ktorý miloval ľudí. Slova sa ujal aj starosta obce Viliam Cíbik, ktorý vo svojom krátkom príhovore vyzdvihol aktuálnosť a významovú nadčasovosť diel Gavloviča, ktorá je platná aj pre dnešnú spoločnosť. Potom už nasledoval samotný program, kde sa predstavili Edita Hrehušová – sprievodné slovo, Vladislav Hrehuš – organ, Ivana Roháčová – spev a Tomáš Roháč – umelecký prednes. Podstata programu spočívala v prelínaní sa životopisných udalostí a faktov o živote a pôsobení majstra Gavloviča s úryvkami z jeho diel. Cieľom Gavlovičových veršov bolo napomáhať pri výchove pospolitého ľudu v duchu morálneho a kresťanského spolunažívania. Na konci predstavenia odzneli slová Gavloviča, ktoré sú vyryté ako epitaf na pamätnej tabuli: „Mňa Csarno – Dunajec zrodil, Trstená živila, a tiež z vôle Božej Pruské ma pochovalo. V tej čiernej zemi kdekoľvek budem odpočívať prosím ŤA, pamätaj na moju hriešnu dušu!“Na záver prítomní položili veniec k pamätnej tabuli Hugolína Gavloviča a takto si uctili spomienku na tohto významného dejateľa v našom regióne. Záver: Podujatie malo iný charakter, na aký sme boli zvyknutí. Prezentácia života a diel Gavloviča, prepojená s prednesom jeho veršov bola príjemným spestrením a oživeným tohtoročných slávností.
