Namiesto cesty domov teda moje kroky smerovali do Námestova. Vyrazili sme autobusom cez krásne prostredie Západných Tatier, cez Lipt. Matiašovce, Huty, Habovku a Zuberec až do Tvrdošína a odtiaľ zase do Námestova.
V Habovke mi sestra môjho kolegu vojaka podala cez dvere autobusu igelitku s civilnými vecami, aby som si mal čo obliecť a nechodil stále vo vojenských veciach.
Hneď na úvod celej akcie som stretol kamarátku Lindu, ktorá bola medzi partiou organizátorov festivalu, čo mi uľahčilo veľmi veľa vecí.
V piatok sme sa stihli ubytovať, popozerať mesto, zúčastniť sa na prvom koncerte. Noc sme strávili ubytovaní v škole, v spacákoch.
Ďalší deň bol počas celého dňa koncert známych kapiel (Kapucíni, Stanley, Heaven' Shore, Lamačské chvály, Braňo Letko, Mária Podhradská a Rišo Čanaky. Večer bola sv. omša spojená s adoráciou a chválami a divadelné predstavenie ochotníkov z Bošian - hrali predstavenie na biblické motívy - Láska je silnejšia.
Po omši sme boli s Lindou a jej kamošmi na pizzu, noc sme sa rozhodli stráviť strážením pódia s aparatúrou. Vybrali sme si spacáky, karimatky a nocovali sme na pódiu.
V nedeľu bol čas na návrat. Každý vojak väčšinou „smrdí grošom". Nebolo tomu inak ani u mňa. Šiel som si kúpiť lístok na bus z Námestova do Liptovského Mikuláša cez Ružomberok. Žiaľ, chýbalo mi osem korún, keď prirátam ešte cestu z Mikuláša do Hrádku a z Hrádku do kasární, teda asi 50 korún. To bola tá daň za sobotňajšiu večernú pizzu. Kolega vojak z neďalekej Habovky mi však pred výletom radil, aby som použil bus cez Tvrdošín a horský priechod Huty. Je to kratšie, a aj lacnejšie. Nenašiel som bus z Námestova do Tvrdošína (vedel som však predpokladaný odchod busu z Tvrdošína), tak som sa rozhodol, že pôjdem stopom. V kríkoch pri ceste som sa prezliekol do vojenských vecí, vojakovi určite ľahšie niekto zastaví. Po chvíli stopovania mi zastavila tmavomodrá Felícia. Za volantom bol pán okolo štyridsiatky, v obleku. Spýtal sa ma, kam cestujem, vravím, že do Tvrdošína. On šiel až do Popradu. Tak som nasadol a vyrazili sme. Začali sme sa rozprávať. Vypytoval sa na všeličo, na to, odkiaľ som, kam cestujem, čo robím v armáde. Najskôr som ho „ukecal", aby do Popradu nešiel cez Ružomberok, ale cez Huty a cez Liptovský Hrádok, čím by mi veľmi pomohol a ušetril čas, ale i peniaze.
Na moje prekvapenie súhlasil a šli sme po tejto trase. Celou cestou sme sa rozprávali, väčšinou však ja. Pýtal sa tiež, čo budem robiť po ZVS, rozprával som mu o mojich plánoch ísť do Francúzska.
Ani nie za hodinu sme boli v Liptovskom Hrádku. Zastavil mi na stanici, kde ma vysadil. Podal mi vizitku so slovami: „Tak mi niekedy napíšte z toho Francúzska". A odišiel.
Pozrel som sa na vizitku a ostal som v nemom úžase. Na vizitke bolo meno: ThLic. Mons. Ján Zentko, generálny vikár spišskej diecézy.
Na tohto človeka by som nikdy v živote nebol povedal, že je to kňaz, ba čo viac zástupca biskupa. Neprejavil sa, iba mlčky počúval, sem - tam utrúsil slovo, dve...
Cestou do kasární som rozmýšľal nad všetkými udalosťami, ktoré som práve prežil. Bol som šokovaný, prekvapený, no i veľmi potešený. Hneď v ten týždeň som tomuto pánovi odpísal a zo srdca sa mu poďakoval.
Odvtedy som s Jankom v kontakte. Navštívil som ho na Spiši, kde mi poukazoval všetky pamätihodnosti Spišskej Kapituly a okolia, druhýkrát zase navštívil on mňa doma a spoznal časť mojej rodiny. Z času na čas si zavoláme, napíšeme email, či pohľadnicu. Odvtedy stihol doštudovať na ThDr., stal sa z neho biskupský vikár pre majetkové záležitosti spišskej diecézy. No ostal taký, ako predtým. Jednoduchý, pokojný, otvorený, človek so srdcom pre druhých.
Mal som pocit, že v tej hmlistej perspektíve vojenskej služby, so všetkými problémami a starosťami, som stretol Jeho. V prvom rade človeka, potom kresťana a nakoniec i kňaza. Vďaka jednému stopovaniu som získal skutočného a opravdivého priateľa, ktorý na mňa myslí, má ma rád a myslí na mňa, napriek tomu, že sme od seba vzdialení stovky kilometrov.
Janko, keď budete čítať tieto riadky, chcem Vám povedať iba jedno krátke a výstižné slovo: ďakujem. Za príklad, za rady do života, pomoc, za všetko.
