Príbeh prvý. Mladá slečna prichádza a chce si dať urobiť odpis z registra trestov. Vypĺňa žiadosť. Do príslušných kolóniek poctivo vypisuje údaje. Do „chlievika“ titul si s patričnou dávkou prirodzenej skromnosti a hrdosti zároveň napíše Ing. No potom do kolónky „prezývka (ak existuje)“ samozrejme napíše: EVULÍK“. A tak tlačivo vypisuje nanovo...Nevadí, to je v pohode. Druhé tlačivo bolo už v poriadku. Ten druhý príbeh je ešte krajší. Do kancelárie prichádza babička, chce zaplatiť. Skoro osemdesiatročná žena, ktorá v živote prežila veľa starostí, a iste aj radostí čaká na chodbe. Odmieta vojsť do kancelárie, že vonku je zima a sneh, škvára a špina, ona má špinavé topánky, v kancelárii je koberec a ona by ho zašpinila a radšej počká na chodbe. Na opakované výzvy, aby išla do kancelárie, reaguje veľmi svojsky. Vyzúva svoje topánky a bosá vkročí do kancelárie...príbeh, ktorý možno vyvolá úsmev na tvári, no zároveň je tak poučný. Aká dávka skromnosti v kombinácii s pokorou sa skrýva v tejto žene!!! A zároveň aj vďačnosti za všetko, čo jej život dal.Naozaj, život je najlepší spisovateľ.
