Podľa slovníka slovenského jazyka brázda je pluhom vyoraný jarček v zemi. Zem sa musí na niektorých miestach otvoriť, aby mohla priniesť úrodu. Aby mohol človek priniesť úrodu, musí byť otvorený, aby bolo možné do jeho vnútra, do jeho duše zasievať nové myšlienky, poznania, zážitky, dať druhému niečo zo seba. Keď však je niekto uzatvrený v ulite ako slimák, svoje srdce oboženie ostnatým drátom pýchy lenivosti, sebavedomia a iných zlých vlastností, nebude sa dobre cítiť tam, kde je, kde pracuje a je poslaný, tu existuje obava, či bude mať čo zvestovať druhým, ukázať im niečo nové a niečím nadchnúť okolitý svet. Rozorané pole je znakom nádeje. Že zasejeme semeno, ktoré vyrastie, prinesie úrodu. Že bude žatva. Brázda. Do otvorenej brázdy ľudských sŕdc chcem siať semeno všetkého dobrého, z ktorého vyrastá rastlina, aby priniesla úrodu. Do svojej každodennej brázdy zasievam vlastné slovo, svoje myslenie, ktoré má rásť, svoje každodenné skúsenosti. Dávam sa celý, dávam do brázdy svoje JA: Tiež som len človek, so všetkými pozitívami a negatívami. Do brázdy nesadím zrelý plod. Ten postupne dozrieva Chcem napomáhať tomuto rastu u tých, s ktorými sa každodenne stretám... Vidím v tom svoju službu a poslanie... Je to šanca niečo zmeniť. Chceme rásť za pochodu." - napísal dnes už nebohý Ján Maga, kňaz Spišskej diecézy... Strom túži rásť a rieka tiecť...
