Tí sa obrátili na Pannu Máriu, aby ich odvrátila pred morovou ranou. Po zrelom uvážení, po konzultáciach richtárov, notára a miestneho kňaza sa rozhodli spísať a vykonať sľub k Sedembolestnej Panne Márii – „Záwazek a Sľub publičný, najponíženejší, k Česti a Chwále najswetejšej a nerozdílnej Trojice Božej a Blahoslawenej Rodičky Božej Panny Márie nanebewzatej, s dôvernosťou detinskou jednomyseľne učinený, od pobožných ctiteľov marianskych Farníkov pruštianskych Roku Pána 1831 dňa 8. srpna aneb augusta.“V tomto sľube sa všetky obce farnosti zaviazali v tento deň väčším počtom k svätým sviatostiam pristúpiť, činiť pokánie, žiadnu muziku, žiadnu kratochvílu, žiadne schôdzky v pálenici alebo akomkoľvek inom dome netrpieť, ani len svadbu na tento deň nedopustiť, na pamiatku večitú tejto strašlivej príhody, totižto morovej rany.Takisto zložiť finančnú hotovosť na charitatúvne účely, pre potreby „špitálnikov pruščianskych“, prípadne poskytnúť materiálnu výpomoc (chlieb, múka, strava...) pre nich. „A tento je sľub a záväzok náš zjavný, s tou najhlbšou dôvernosťou, ako sa na opravdivých ctiteľov marianskych svedči, jednomyselne učinený od všetkých farníkov pruštianskych, vyššie menovaných, ktorý aby bol od všetkých potomkov našich sväto zachovaný, potvrdili sa podpisom mien obciam predstavených richtárov a staršich a pritlačením pečatí. Nech nám tak Pán Boh Pomáha, blahoslavená Panna Mária, sv. Sebastian, patron proti morovej rane a všetci Boží svätí.Vyššie uvedený zbožný sľub všetky obce mojej farnosti pruščianskej predo mnou prejavili – o tom svečím. V Pruskom, dňa 8. augusta 1831, František BECK, pruštiansky farárAj za mojej prítomnosti Ladislava staršieho VIETORIS z Koválovca a Vasky, zemepána.Sľub odobrený Jeho Excelenciou Jozefom VURUMOM, biskupom nitrianskym. A naozaj, stal sa zázrak. Kým okolité dediny prežívali morovú ranu, historické dokumenty opisujú, že v Pruskom zomrelo iba zopár ľudí na choleru (nevie sa presný počet). Minulý rok sa starostovia obcí rozhodli obnoviť tento sľub s odobrením miestneho kňaza, ako aj diecézneho biskupa. Opäť sa prihlásili k týmto hodnotám a k sľubu svojich predkov. Po dlhých rokoch boli v tento deň zatvorené všetky pohostinstvá, krčmy, či bary vo všetkých dedinách, ktoré patria do farnosti Pruské. Od roku 1831 pretieklo Váhom už veľa vody. Veľa sa zmenilo, zmenil sa vzhľad dediny, zmenili sa pomery v spoločnosti a zmenili sme sa aj my. Každý vyznávame iné hodnoty. V čom však máme vidieť odkaz predkov pre nás, súčasníkov? V prvom rade nám jasne poukazujú na to, aby ľudia boli k sebe viac tolerantnejší, ľudskejší, mali v úcte život a vážili si tieto hodnoty. Odhliadnuc od náboženského charakteru tohto sľubu naši predkovia nás vyzývali k lepším medziľudským vzťahom. Oni sa rozhodli konať. Skúsme aj my menej rozprávať, rečniť o kvalite či nekvalite spoločnosti, vzťahov, o nutnosti väčšej občianskej tolerancie a znášanlivosti. Skúsme viac KONAŤ! Skúsme dať viac...viac tepla a svetla pre druhých, viac lásky a pokoja. Byť aspoň o niečo lepší ako v predchádzajúci deň...V tom vidím odkaz predkov pre našu „rýchlokvasiacu“ a konzumnú spoločnosť.
