Sulík to prehnal, súhlasím. Nepoznáme jeho úprimné pohnútky - možno to bola skutočne ochrana peňazí daňových poplatníkov - ale mohol to byť aj zápas o prežitie jeho strany. Ťažko povedať. Kredit dostáva za to, že ostal konzistentný. Málokto dnes niečo sľúbi a potom to aj dodrží. Lebo akosi sme stále postavení pred voľbu menšieho zla. Nemalo by to tak byť. Je diskutabilné, či cena, ktorú zaplatíme teraz, teda euroval + DPH vo forme možnej zmeny vlády po predčasných voľbách, nebude omnoho vyššia, ako sa predpokladalo.
Zvyšné tri pravicové strany však tiež nepochválim. Metódy, ktoré použili, boli na hranici, v istých momentoch mi to pripomínalo vydieranie. Rozumiem, ide o vážne veci, tak tu nebudeme púšťať balóniky, ale nadradiť záujem úradníkov z Bruselu nad záujmy občanov tejto krajiny, nepovažujem za zodpovedné. Krásne sa ukazuje, že EÚ na nás nestojí, ani nepadá, sme len do počtu. Oni si poradia aj bez nás. Nedokážem pochopiť, že ani jeden návrh saskárov nenašiel podporu. Do kelu, zas ide o politické body asi. Je to na nervy.
Kde vidím príčinu týchto nepokojov? Podľa mňa vnútrostranícky boj o moc v najsilnejšej koaličnej strane. Neporaziteľný tandem bol dlho v úzadí za premiérkou. Navyše, treba tiež napísať, že existoval (sčasti) verejný (pardón, súkromný) záujem, aby táto vláda padla. Spomeňme prokuratúru, súdnictvo, školstvo, výstavbu diaľnic, dane, odvody, armádu, atď. Reformy sú nevyhnutné ako soľ a je pochopiteľné, že akcionárom rôznych politických strán nevyhovujú. Niet sa čo čudovať, keď niekto chce siahnuť na ich peniaze... Ako tretí dôvod vidím rozpor medzi starou a mladou generáciou politikov. Prichádza čas, aby staré páky opustili svoje pozície a nechali miesto novým ľuďom. Naša politika sa nezmení, ak ju budú robiť stále tí istí ľudia.
Pravica premárnila historickú šancu, ktorá sa v najbližších rokoch nemusí vyskytnúť (kiežby tomu tak nebolo). Teraz naliali toľko vody na Ficov mlyn, že to môže priniesť len negatívne veci. Škoda, lebo som sa začínal cítiť dobre (alebo aspoň lepšie povedzme) v tejto krajine. Už sa tak asi nebudem. Pretože zas a znovu vstúpime do tej istej rieky sľubov a neskutkov, dlhov, známostí, obchádzania práva, netransparentnosti. Niet sa na čo tešiť.
Preto, aby to bolo spravodlivé, pravicu voliť znovu budem. Ale nenapíšem jeden pravicovopropagačný článok pred voľbami. Môj hlas majú, ale či majú hlasy ostatné, ma zaujímať nebude. Viem si predstaviť, že v noci z 10. na 11. marca napíšem článok, ktorý sa bude začínať asi takto: „Slovensko, nemáš na viac? Znovu si sa nasmerovalo ku svojmu kvázišťastiu..."
Na záver príslovie: Dovtedy bude pravičiar chodiť s vedrom po vodu, dokým mu ho ľavičiar nevezme. A potom sa ten pravičiar dosmeje.
