Vítané ja mať so sebou (rozhodne len) jedného, hundravého, vždy nespokojného manžela (vek identifikovateľný – rodné číslo má uvedené vo všetkých dokladoch!), ktorý je ochotný založiť oheň len v tom prípade, ak mu sľúbime za námahu aspoň fľašku piva. Ideálny s dlhými prešedivelými vlasmi a s riedkou briadkou – čo však nie je podmienkou! Neškodí mať okolo seba húf detí rôznych vekových kategórií s obrovským apetítom.
Nezaobídeme sa bez starého kotlíka, ktorý (ak manžel uspeje a založenie ohňa sa mu po piaty krát podarí) zavesíme na plápolajúci sa oheň.
K vareniu budeme potrebovať:
Masť - tak naoko (v žiadnom prípade nepoužívať olej, ktorý je síce zdravší ale hodí sa len do paneláku), nahrubo pokrájanú cibuľku – môže byť viac než naoko. Jedno-dve rozkrájané kurence (čo nám po vtáčej chrípke, ak sa jedná o nostalgiu?!...) Kosť, mäso, koža – všetko spolu, odhadzujeme len vnútornosti (ak ich ešte nejaké má!) – čím viac mäsa máme tým lepšie!
Paprika + paradajky – opatrne, aby nik z rodiny od nich nedostal nečakaný alergický záchvat (kvôli postrekom a dusičnanom ktoré síce v stopách, ale určite obsahujú).
Soľ podľa chuti a lyžička domácej dobre pomletej červenej papriky – kvôli vzhľadu.
Príprava:
V kotlíku na masti opražíme cibuľku, keď je už sklovitá pridáme kuracie mäso, osolíme a uvaríme do skoro-mäkka. Potom pridáme nahrubo pokrájanú zeleninu (papriky + paradajky) a navrch lyžičku pomletej červenej papriky, dosolíme, ak treba a už nemiešame len občas potrasieme kotlíkom!
Počas varenia ošetrujeme čerstvo získané rany našich ratolestí, ktorí museli dobre využiť cenný čas a robiť osobné objavy prírody - všade zaliezť kam sa dá aj kam nie. Počas variacej fázy sa najmenej trikrát pohádame s manželom, lebo nám kecá do varenia namiesto toho, aby dával pozor na deti.
Hotové lečo sa podáva: pre malé deti s lyžičkou, väčšie deti a dospelý by ho mali jesť tradičným spôsobom: kuracie ingrediencie rukami a zeleninu pomocou kúska chleba, najlepšie cigánskeho (ale jeho prípravu nepoznám – žeby to bolo „tajomstvo“).
Po výbornom obede odmeníme svoju polovičku fľaškou piva, len dávame pozor, aby sa koníkovi z neho neušlo, aspoň jeden z „vodičov“ by mal byť triezvy, aby sme cestou domov neskončili v najhlbšej priekope.
Príjemný deň v lone prírody a dobrú chuť Vám želá autorka týchto riadkov!
