Spomienky na krásne detstvo, bezstarostnú mladosť, základnú a strednú školu, najrôznejšie príhody a zážitky, nezabudnuteľné výlety, významné životné udalosti. Spomienky na prvé veľké priateľstvá, prvé lásky, prvé sklamania... Z času na čas to všetko rezonuje v našich hlavách. Spomienky sú skvelé, jedinečné, občas bolestivé.
Dávajú nám možnosť vrátiť sa v čase a živo si premietať situácie, ktoré chceme zažiť znovu, pretože boli tak úžasné, že sa nám natrvalo vryli do pamäte. Alebo...situácie, ktoré v nás prebudia silné emócie, pri ktorých nám vyjde nejedna slzička, a možno by sme ich už v živote nechceli zažiť, a možno by sme ich najradšej vymazali a navždy zabudli. To však nejde.
Nie je dobré spomínať často. Zo spomienok sa žiť nedá. Niekedy sa ale nedá žiť bez nich. A hoci niektoré sú veľmi silné, intenzívne, krásne, zároveň aj príliš smutné. Je na každom z nás, aby si vedel povedať, čo je pre neho samého lepšie. Je potrebné nájsť správny pomer medzi životom a spomienkami, lebo nechať sa unášať vlnou spomienok, je stále krok späť.
Žiadna technika, fotky ani videá, nikdy nenahradia tú veľkolepú vec, ktorá ostane v našich mysliach navždy. Je to poklad, ktorý vlastní každý človek. Je na každom jednom, ako s ním narába, ako ho využíva, ako ho miluje, či nenávidí. Nedovoľme spomienkam, aby nám vzali prítomnosť, ale dajme im šancu, aby ovplyvnili našu budúcnosť.
