Som študent. Milujem písanie, "novinárčinu", šport a našu bohatú slovenčinu. Zoznam autorových rubrík: Pocity a myšlienky, Šport, Čo priniesol život
Odmala som sníval byť „veľkým“ športovcom. Byť slávny, obľúbený, stať sa majstrom sveta. Nezáležalo na tom, či to bude v hokeji, futbale alebo stolnom tenise. Hoci teraz už viem, že sa to nikdy nestane, získal som niečo, čo svetová športová hviezda môže vlastniť zriedkakedy, ak vôbec. Tím, ktorý považujem za svoju druhú rodinu.
Vo svojej premiérovej sezóne v druhej najprestížnejšej lige na svete sa bratislavský Slovan prebojoval až do vyraďovacích bojov. Po základnej časti obsadil šiestu priečku a predbehol tak aj svojho úhlavného nepriateľa – pražský Lev. Je celé vystúpenie slovenského nováčika v Kontinentálnej hokejovej lige dielom náhody, alebo je založené na reálnych a pevných základoch? Dá sa považovať za úspešnejšie ako to, čo predviedol HC LEV Praha, alebo o tom rozhodnú až (ne)úspechy v play-off?
Skúsili ste niekedy len tak nečinne pozorovať ľudí navôkol vás? Zastaviť svoj čas a sledovať, čo všetko sa deje vo vašej blízkosti? Neponáhľať sa, vychutnávať si každú sekundu, každý jedinečný okamih. Nechať sa opantať atmosférou sveta či (ne)príjemnými jedincami. Dať si príležitosť spoznať nových ľudí, darovať úsmevy, pozdravy. Premýšľať. Nad všeličím.
Bez športu by môj život nebol životom. Ale teraz sa vrátim trošku do minulosti. Pred piatimi rokmi som mal trampoty s kolenom, nakoniec to vyvrcholilo až operačným zákrokom (artroskopiou), po ktorom som mal pol roka pauzu od každého športu. Potom, ako správny zanietený športovec, som začal hrať opäť postupne všetko. A hoci po každom páde sú moje obidve kolená aj dva mesiace „out“, nedám si povedať... Diagnózy sú, resp. boli, kadejaké. Ja ich nevnímam, verím svojim pocitom a stále tak trochu riskujem.
Len na chvíľu vypadnúť z reality. Len na moment vypnúť. Len na okamih nemyslieť. Len sa tak nechať unášať dňom, nocou, každou jedinečnou sekundou. Skutočnosť nechať bokom, neriešiť všedné problémy, neponáhľať sa, porozprávať sa. Občas vymyslieť bláznivé dobrodružstvá, občas len tak zmoknúť, či v noci pospevujúc skákať na ulici. I takto sa dá „utiecť“ pred životnou fádnosťou...
Nie, nechcem sa sťažovať na železničnú spoločnosť, nechcem kritizovať meškania vlakov, ich preľudnenosť, ani prístup niektorých sprievodcov. Na to sme si už našťastie takmer všetci – pravidelne cestujúci zvykli. Ale cesta „nočákom“ je iná. Zhasnuté svetlá, celé kupé hlboko ponorené v spánku (aspoň sa tak každý tvári). Neviete, kedy zaspíte, kedy sa zobudíte...
Slovenský zástupca si v momentálne najprestížnejšej hokejovej súťaži na svete vedie nad očakávania dobre. Po dvanástich zápasoch patrí bratislavskému Slovanu štvrtá priečka v Západnej konferencii. To by zrejme pred úvodom sezóny nepredpovedal ani najväčší optimista. Partia okolo rodeného vodcu Šatana sa chytila predovšetkým v domácich dueloch. Vypredaná Slovnaft Aréna, elektrizujúca atmosféra - šiesty, ba aj siedmy hráč belasých.
Neočakávané aj očakávané, chcené aj nechcené, úsmevné aj smutné. Všetky sú niečím jedinečné. Stretnutia s ľuďmi po dlhom čase, s ľuďmi, ktorých máme radi, s ktorými sme si mnoho prežili, ktorí nám v živote príjemne skrížili cestu, ktorí nám boli kedysi veľmi blízki, ba až najbližší. Stretnutia, ktoré nás nabijú energiou na celý deň, ale aj stretnutia, ktoré nám ju vezmú hádam aj na týždeň.
Išli ste niekedy po ceste, ktorá sa zrazu končila a pred vami bol len les? S problémami ste sa otočili a zistili, že tu sa skutočne ďalej ísť nedá. Zopár domov a navôkol samé lúky, lesy, kopce, potoky – nádherná príroda. Ja som také miesto videl, našiel a zamiloval sa do neho. Prirástlo mi navždy k srdiečku.
Minulosťou sa nezaoberať, o budúcnosti nesnívať, žiť pre prítomnosť, pre okamih, pre každú jednu sekundu. To by bola najideálnejšia predstava. Skutočne obdivujem ľudí, ktorí to dokážu. Spomienky sú pre mňa často tým najväčším prepojením s časom, ktorý sa už nikdy nevráti.
Keďže som si bol istý svojím úspešným ukončením stredoškolského vzdelania, už počas februára a marca som si podával prihlášky na vysoké školy. No a koho by to len napadlo, že sa mi nakoniec môžu prekrývať termíny prijímacích skúšok... A aj keby, veď existujú náhradné termíny, určite mi vyhovejú a budem môcť aspoň „skúsiť šťastie“.
Hokej, je to, čo spája ľudí na Slovensku. Aj množstvo kritikov a neprajníkov, „taktiež fanúšikov“, teraz oslavuje a ospevuje slovenských hokejistov. Robia nám radosť, vlievajú do nás pozitívnu energiu a po veľkom úspechu na ZOH 2010 vo Vancouveri, ktorý, škoda, že nebol okorenený medailou, prišiel ďalší zápis našich chlapcov do pamätí slovenského národa. Od roku 2004 je to pre Slovákov vôbec prvá semifinálová účasť na majstrovstvách sveta!
Konzumná spoločnosť. To bolo prvé, nad čím som vlastne začal uvažovať. Množstvo ľudí si môže predstavovať pod týmto pojmom množstvo vysvetlení. Avšak ja som si vybral jedno, možno správne a možno nie. Všetko, čo nám je ponúkané, doslova pohlcujeme.
Od mala som miloval vodu, čľapkal sa v potoku, skákal po mlákach, či naschvál vonku len tak zmokol. Vtedy ešte nič netušiac, robil som to preto, lebo sa mi to páčilo. A ostalo mi to až dodnes. Samozrejme, už bez čľapkania sa v potoku a skákania po kalužiach, i keď to skákanie celkom vylúčiť nemôžem. Pocit zmoknutej myši väčšina z nás zažila. Pocit, ktorý niekto nenávidí a niekto zbožňuje. Pocit stekajúcich dažďových kvapiek po tvári občas nahradzujúcich slzy.
Všetko začalo ešte minulý školský rok. V treťom ročníku strednej školy prišla naša triedna pani profesorka s návrhom uľahčiť si budúcoročné povinnosti ohľadom stužkovej slávnosti. Stužková na kľúčiku nám mala poskytnúť plný servis vrátane oznámení, fotiek, tabla, videozáznamu, DJ-a, pohárov, stužiek, vankúšikov... Rodičia ponuku odsúhlasili, podpísala sa zmluva s trebišovskou firmou. Vtedy ešte zmluva nepodstatná. Keďže navštevujeme školu v Spišskej Novej Vsi, natíska sa otázka prečo firma až z Trebišova? Triedna profesorka dostala odporúčanie, a tak nebolo pochýb, že to určite bude dobrá voľba. Nikto ani len netušil, do čoho sme sa to namočili. Samozrejme, ju nikto nikdy za nič neobviňoval! Začalo sa trápenie, tvrdý boj, zápasenie s nervami, ktoré nemalo konca kraja.
