Vidina ľudí za lepším životom často oslepí aj tých, ktorí o sebe tvrdia, že vždy ostanú takí, akí sú. Vidina peňazí zasype aj tých, ktorí boli najskromnejší na svete a peniaze pre nich nemali takmer žiadnu hodnotu. Vidina... Česť výnimkám! Naozaj to v dnešnej spoločnosti je až také zlé? Málokto sa zamýšľa nad tým, prečo to funguje tak a tak, všetci sa snažíme nájsť len tú najlepšiu cestičku pre seba, pre svoju rodinu, najbližších. Dokedy však vydrží takýto systém? Je to len na Slovensku, niektorých krajinách alebo na celom svete? Politika, média, obchod, školstvo, šport, doprava, cirkev,... – biznis. Sú to len niektoré odvetvia, záležitosti, ktoré sa stali hlavným terčom pre zisk. Bohužiaľ, môžeme si za to len my sami, my ľudia. Korupcia, známosti, úplatky, rodinkárstvo... to sú vzťahy v našej spoločnosti. Samozrejme, veď každý sa chce mať čo najlepšie, každý by chcel mať to, o čom sníva. Je však potrebné zasahovať do vlastného svedomia takýmto štýlom? Vyššie postavený človek, známy, vplyvný, bohatý, nemá problém takmer s ničím (okrem zdravia, liek nekonečného života ešte nevynašli), no obyčajný robotník má problém uživiť vlastnú rodinu, keď má vôbec zamestnanie. Obrovské rozdiely, stredná vrstva obyvateľstva takmer vymizla. Navzájom sa vraždíme, zabíjame, vytvárame umelé vojny, bojujeme o „územia“ (nerastné bohatstvo), ničíme prírodu, ničíme sa navzájom. Svetové krajiny, ktoré udeľujú chod celej zemegule, taja pred obyčajnými smrteľníkmi čo najviac.
Naozaj chceme žiť takto? Každý má vlastný rozum, vlastné svedomie, vlastné srdce. Veď budeme tu 50-60-70 rokov, tak si to užime. Čo tí po nás? Nekladieme si otázky, nedávame si odpovede, my len berieme, čo dostávame, nestaráme sa, nebojujeme. Za nás žijú iní. Jeden človek nezmení celý svet. Ale ak chceme niečo zmeniť, začnime od seba!
