Mladá generácia spojená so skúsenými, ostrieľanými, ba aj hráčmi svetového formátu, splnila na tohtoročnom šampionáte základný cieľ - síce vydreté, vybojované, ale srdiečkom tak veľmi chcené, štvrťfinále po piatich rokoch. Samozrejme, hralo sa aj o priamu olympijskú miestenku pre rok 2014, kedy sa budú konať zimné olympijské hry v ruskom Soči.
Už štvrťfinále bol úspech, všetko navyše je už len v snoch. Slováci radi snívajú, najmä ak ide o hokej, a aj proti hokejovej veľmoci - Kanade si verili. Zápas plný zvratov, obiet, fyzického aj psychického vysilenia slovenskí reprezentanti vyhrali! Slovensko zasiahla vlna eufórie a radosti! Slováci sú po ôsmich rokoch medzi najlepšími štyrmi mužstvami sveta! Vyradili sme tím nabitý hviezdami NHL, predtým sme porazili USA, môžeme zdolať kohokoľvek. Krásne a neutíchajúce emócie teraz vládnu takmer v každom Slovákovi, ktorý sa aspoň trochu zaujíma o šport či hokej. Áno, je to skutočne nádherné, úžasné, úprimne sa teším, pretože hokej milujem a verím našim chlapcom, aj keď to niekedy nemajú vôbec jednoduché.
Ja si, bohužiaľ, nepamätám postupovanie Slovenska z C-kategórie naspäť do „áčka“ a navrátenie slovenského hokeja po rozpade Československej republiky tam, kam patrí. Ale spomeňme si na roky 2000, 2002, 2003 či aj 2004. Možno najkrajšie hokejové spomienky. Pre mňa určite. Striebro z ruského Petrohradu, zlato zo švédskeho Göterborgu a bronz z fínskych Helsínk. Neúspešné semifinále v Prahe a následne tri nevydarené štvrťfinálové účasti v rokoch 2005 až 2007. Nastal čas štvorročnej odmlky, dokonca nutné zachraňovanie sa v elitnej kategórii...Svetlý záblesk priniesla olympiáda vo Vancouveri, to však bola akási posledná rozlúčka „zlatej generácie“, keďže domáce MS na čele s nebohým Paľkom Demitrom nevyšli...
Ako povedal hlavný tréner majstrov sveta z roku 2002 Ján Filc už dávnejšie v jednej relácii RTV: „Tieto úspechy nám možno ešte viac poškodili ako pomohli," pretože hokej na Slovensku sa začal uberať samospádom. Žiadna podpora, žiadne novinky, žiadny vývin, žiadny posun smerom dopredu – stagnovanie.
Mám pocit, že posledné roky slovenský hokej napreduje, či už je to vďaka KHL alebo mladým vychádzajúcim talentom. Tento úspech z Helsínk, či bude medailový, alebo nie, by mal byť mementom, aby sa tento národný šport ešte viac posúval k svetovej špičke a nie smerom naopak. Štadióny, tréneri, metodika, prístup k hráčom a najmä k mládeži, čo najviac poskytovať možnosť hrať aj chlapcom nie tak z bohatých rodín, neuprednostňovať deti sponzorov, a tak ďalej. Nezaspíme znova na vavrínoch a nečakajme na takýto úspech opäť niekoľko rokov...
Foto: sport.aktuality.sk
