Tento príbeh je výnimočný zhodou náhod, no jednotlivé udalosti vám určite budú dobre známe.
S kamarátkou sme sa vybrali do neďalekých potravín. Veď v chladničke na internáte sme mali iba zimu a v žalúdku nám vyhrávala kapela. Košík sa nám rýchlo naplnil.
Na podobnú misiu sa v tom čase vydalo veľké množstvo ľudí. Rady pri pokladniach merali takmer kilometer. Pomaly sme sa blížili k pokladni, keď v tom nás z klebetenia vytrhol predavačkin hlas: „ Zadali ste nesprávny PIN kód." Ihneď sme spozorneli. Pred nami stál sympatický chlapec so strapatými vlasmi, vystrašeným pohľadom, zúfalo snažiaci sa namáhať mozgové závity. Bol mi známy. „ Určite býva na našom poschodí," pomyslela som si. Prišlo mi ho ľúto v takej trápnej situácii, preto som sa mu prihovorila a ponúkla, že mu jeho nákup zaplatím, aby tovar nemusel vrátiť. Vytiahla som svoju modrú kartu a zaplatila oba nákupy.
Potom sme išli všetci spolu na internát. Veľmi dobre sme si rozumeli. Keď mi priniesol peniaze za nákup, pozval ma do kina. A tak sa začala naša love story.
Stačí chvíľku pozorovať pokladne. Koľko hladných žalúdkov študentov zaplesá každú minútu? Nespočetne! Už si predsa nedokážeme predstaviť život bez modrej karty, tohto výdobytku modernej doby. Nám sa vďaka nej podarilo byť nielen sýtymi, ale aj zaľúbenými.
