Toto je príbeh ako sa zo zle zaúčtovanej objednávky diskusia o politike stala. Sedíme si s kamarátmi v ďalšom podniku nášho piatkového výjazdu, snažíme sa rozrátať peniaze z objednávky. Napriek pivám vypitým v predchádzajúcich podnikoch viem, že niečo nesedí. Zaúčtovali nám pivo navyše! Táto malá nezrovnalosť ma donútila preštudovať si bloček dôkladnejšie.
Tak už zdobím úrad práce. Kazím vláde štatistiky. Od piatku. Tlačivá vyplnené, oboznámená so všetkými podmienkami. Nálada pred kanceláriou bola pochmúrna, dlhý vinúci sa rad ľudí, dvaja muži nadávajúci na byrokraciu. „Nuž na Slovensku je to tak," pomyslím si. Veď aj ja som sa ešte pred týždňom usilovne učila na štátnice a dnes som musela stáť v tej chladnej chodbe plnej ľudských sklamaní. Sklamaní zo systému, súčasnej situácie, možno aj zo seba samého.
„Včera som sa celý večer napchávala orieškovým krémom, " zahlásila Miška. „Akým?" opýtala som sa zo zvedavosti. „Takým z billboardov." Asi som sa zatvárila nechápavo, a tak pokračovala: „Určite vieš, sú všade." Mala som pocit, že sa mi niečo v hlave vybavilo, no nevedela som si poskladať celkový obraz. Viezli sme sa ďalej slimačím tempom istanbulskými ulicami, keď v tom som ho zazrela. Billboard. Hľadeli na mňa šibalské očká veselého, kresleného chlapčeka spoza obrovského balenia orieškovej nátierky. „Aha, tvoj krém," vykríkla som asi hlasnejšie ako býva na mestskú dopravu zvykom. Začali sme si nekonečné cestovanie krátiť rozoberaním, ako na ľudí vplýva reklama a ja som jej rozpovedala príbehy, ktoré nám hovoril učiteľ na predmete : Vytváranie hodnoty značky a jej maximalizácia.
Pochopila som to. Pochopila som , ako môžu ženy podľahnúť anorexii , či bulímii. Nieže by som sa dokázala vzdať toho slastného pocitu, keď si naberiem plný tanier starkinej kapustnice, či s chuťou zahryznem do sladučkej baklavy, no to, že som zhodila 20 kíl ma neurobilo spokojnejšou , ba práve naopak.
Cítila som akoby chýbal každej molekule mojej bytosti. Zvláštne brnenie v končekoch prstoch pri predstave na jeho dotyk. Moja duša by opäť chcela splynúť s tou jeho , uši túžili zachytiť nežnú melódiu jeho hlasu. Predstava mocných paží dodávajúcich silu môjmu krehkému telu mi nedovolila zaspať. Unavene som siahla po telefóne. Drobné číslice sa mi vysmievali do tváre, keď ukazovali pol štvrtej ráno. Povzdychla som si a otočila sa na druhý bok.
Erazmus je jedinečnou šancou spoznať novú kultúru, mentalitu , zdokonaliť sa v cudzom jazyku, spoznať nových ľudí a prežiť neuveriteľné množstvo nezvyčajných zážitkov. Keď som si pred rokom podávala prihlášku, netušila som presne do čoho idem. Ani vo sne by mi nenapadlo, že zažijem niečo také výnimočné ako bol orientačný týždeň na Koc Univerzite. Univerzita v Istanbule nebola mojou prvou voľbou, no osud chcel, aby som sa dostala práve sem .
Podarilo sa. Prekonala som tú nekonečnú byrokraciu. Idem na Erazmus do Istanbulu. Odlet sa približuje závratnou rýchlosťou. Ostávajú posledné vybavovačky. Dorobiť skúšky, vybaviť víza, kúpiť lístok na autobus, odísť z práce , vysťahovať sa z internátu, rozlúčkové pivá s ľuďmi, ktorých mám rada. Hektické dva týždne chýliace sa ku koncu.
Pred pár dňami som sa zúčastnila prednášky poľského psychológa hovoriaceho o metóde, pomocou ktorej sa snažia prenikať do útrob duše mentálne a psychicky postihnutých ľudí. Pocity vyjadrené veršami. Duša vyliata na papier. Niekedy pocit úľavy, ujasnenie myšlienok, či urovnanie rozporu srdce - mozog.
V posledných rokoch sa v slovenských televíziách rozšíril formát, ktorý dosahuje u ľudí dlhodobo vysokú sledovanosť. Televízie sa predbiehajú v tom , aby priniesli čoraz netradičnejšiu a zaujímavejšiu formu reality show.Názory laickej i odbornej verejnosti sa na tento fenomén líšia. Niektorí tento druh programu odsudzujú, no niektorí jeho sledovanie považujú za relax a zábavu.
Toto sa mi ešte nestalo ! Počas cesty vlakom z Bratislavy do Žiaru nad Hronom sme dvakrát stáli. Najskôr kvôli padnutému troleju a o pol hodinu neskôr kvôli havárii. Moja včerajšia cesta domov bola akoby zakliata. Havárie, zápchy , či meškania prepchatých autobusov cestou z internátov na Hlavnú stanicu. Zuby mi drkotali od zimy stojac na zastávkach. Ak by som nevyrazila o polhodinu skôr, ani by som ten vlak nestihla.
Už svietia plamienky dobrosrdečnosti v našich srdciach. Už svietia iskry v našich očiach. Už svietia prskavky v našich rukách. Už svietia vianočné stromčeky na námestiach . To všetko si dnes mohli pomyslieť ľudia, ktorí vyšli do ulíc , aby si vychutnali prvý večer vianočných trhov v Bratislave.
Málokto si uvedomuje tú neuveriteľnú silu psychiky. Neovplvňuje len naše správanie a cítenie, ale dokáže sa prejaviť aj vznikom ochorení mimo našej mysle. Dieťa nervózne z učiteľky doma ráno plače a vracia. Ľudia dlhodobo vystavení stresu majú väčšie riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení či rakoviny. Mali by sme sa lepšie starať o toho mocného pána, pretože práve zdravie je tým najcennejším, čo máme. Sme typickí tým, že si to uvedomíme, až keď je príliš neskoro. Nasledujúci skutočný príbeh je toho dôkazom:
Srdce mi zaplesalo, keď som to uvidela. Výstavisko plné kníh! Každý si príde na svoje. Nezáleží, či sa chcete dostať do osídiel lásky, vyšetrovať zločiny alebo sa dozvedieť ako si vychovať vlastného dinosaura. Bibliotéka 2012 vám dá odpoveď na všetko.
Keď očami občas prebehnem po miestnostiach nášho domu, vidím množstvo harabúrd, ktoré pomaly začínajú vypadávať z preplnených skríň. Hádajte, odkiaľ sa môj milovaný ocinko dozvedel o týchto „perfektných" veciach? Kto tipoval reklamu, trafil klinec po hlavičke.
Zlatožltý list pomaly padal k zemi. Stojac blízko okna som pozorovala to farebné divadlo. Listy akoby chceli skryť dušu Zeme smútiacu za letom. Asi by som mala smútiť s ňou. Za horúcimi paprskami slnka jemne pohrávajúcimi sa s mojou pokožkou, veselým detským džavotom nesúcim sa od vody, romantickými prechádzkami pri západe slnka s Michalom. Pri poslednej spomienke som sa zháčila. Michal. Kde je Michal? Poobzerala som sa po tmavej izbe. Posteľ. Malý nočný stolík. Skriňa. Všetko troška ošarpané. Nevadí! Po rokoch bývania na internáte si človek zvykne na všetko. Hlavne, nech príde Michal. Svojim humorom a bezstarostným prístupom k životu by dokázal rozžiariť aj tú najtmavšiu kuticu.
Niekoľko krátkych rád vychádzajúcich zo skúseností a pozorovania. Dodržovanie nasledujúcich 12 bodov môže zlepšiť vašu študentskú spokojnosť. Hlavne však nikdy netreba strácať pozitívne myslenie
Jediným Lauriným prianím od jej trinástich rokov bolo, aby ju chlapec pozval von. Na svoj vek bola duševne veľmi vyspelá, no v tejto oblasti bola veľký rojko. Túžila po láske. Láske ako z rozprávok, ktorých súčasťou sa stávala každým jedným písmenkom. Jej túžbu umocňoval fakt, že jej spolužiačky začínali chodiť s chlapcami a ona sa často stávala tretím kolesom na motorke.
Slnečné nedeľné popoludnie - zastávka Patrónka. Práve na tomto mieste som si uvedomila, aký mocný význam má táto fráza v spojení so štvornohými chlpáčmi.
Iskry v očiach žien , zúfalstvo zrkadliace sa v očiach ich partnerov, deti výskajúce nad balónovými zvieratkami, nekonečné rady ľudí , bankomatové karty plačúce za peniazmi , hostesky s vyzutými lodičkami, obrovskí maskoti, DJi v obchodoch a to je len časť toho, čo mi ponúkla včerajšia prechádzka v preplnenom nákupnom centre Centrál.
Asi je to detinské. Nevadí! Teším sa z neho už takmer týždeň. Možno preto, že je krásne farebne károvaný. No podľa mňa skôr pre to, čo symbolizuje. Dva dni plné hudby, zábavy a smiechu...
