Bola to klasickáštudentská láska. Obaja boli vysokoškoláci,keď sa spoznali. Zaiskrilo to a obom bolo jasné, že patriak sebe. On, povedzme Adam, bol mládenec z dediny, ktorýprišiel za vzdelaním do hlavného mesta. Ona, povedzmeEva, v tom meste vyrástla. V tom čase bolo bežné, žerodiny sa zakladali buď koncom štúdia alebo krátko pojeho ukončení. Ani oni neboli výnimkou. Rozhodli saostať v jej rodnom meste. Adam bol veľmi šikovný, čoho sachytil, všetko doviedol do úspešného konca. Svojuženu by priam na rukách nosil, zniesol by jej modréz neba. Pracovných príležitostí v hlavnom mestebolo neúrekom. Horšie už to bolo s bývaním. Nazačiatku ostali bývať u jej rodičov. To je neľahkásituácia pre obidve strany. Starší pár máskúsenosti. Je ťažké nemiešať do vzťahu, v ktoromsa pravidlá spolužitia len vytvárajú. Obzvlášťak vidia nedostatky, pred ktorými by ich radi ochránili.A mladý pár – ten je zase obmedzený prislobode v rozhodovaní. Keď sa im po niekoľkýchrokoch podarilo získať byt, vyzeralo to, že už majúto najťažšie za sebou, keby ...
Adam vyrástolv prostredí, kde sa pri každej vhodnej príležitostipostavila fľaša na stôl a bolo úplne prirodzené,že sa od nej odišlo, až keď bola prázdna. Príležitostíbolo požehnane – roboty je na dedine neúrekom. Stáletreba čosi prerábať či pristavovať. Aj ľudia sa poznajúbližšie a krúži to dokolečka dokola - raz ja tebe, potomty mne. K fyzickej robote patrí okrem dobrého jedla ajniečo na posilnenie. Nenapiť sa? Prečo?
Nevidel dôvod, prečoby mal meniť zabehané zvyklosti. Konečne bol pánom vosvojom vlastnom „dome“ a mohol začať žiť podľa modelu, ktorýpokladal za prirodzený. Tak každú fušku, ktorouvylepšoval rodinný rozpočet, zakončil klasicky. Lenžetakéto posedenie malo aj svoju odvrátenú stranu.Z milujúceho manžela sa šmahom ruky stala obluda. Táobluda nemala najmenšiu zábranu zbuchnátovať vlastnúmanželku, stačilo len, aby sa na neho krivo pozrela, nieto ešteaby mala nejaké komentáre. Samozrejme do rána saobluda stratila a po nej zostalo len prázdno v hlave.
Už len sinky na Evinomtele dokazovali, že noc bola výbušná. Výčitkymanželky odbíjal s tým, že veď sa predsa staráo finančnú stránku rodiny a rozhodne to nerobízle – skôr naopak lepšie ako mnohí, ktorýchokolo seba poznali. Jednoducho má právo si sem-tamsadnúť s chlapmi v krčme. Že sa potom mení naneznámeho cudzinca? Blbosť, táraniny. Podstatnéje, že sa o svoju rodinu vzorne stará. Že v alkoholickomošiali ženičke trochu kožuch vypráši? Veď tak to naSlovensku fungovalo už dlhé stáročia, čo je na tomtaké hrozné?
Tu si dovolímpríbeh prerušiť a trochu sa zamyslieť. V prvom rade naddôvodmi, prečo sa zo starostlivého otca a milujúcehomanžela stáva tyran. Je alkohol príčinou, alebo lenkatalyzátorom, ktorý pomôže vypustiť džinaz fľaše? Možno to poznáte aj vy – chlapi sediaci pri piveso svojimi siláckymi rečami o tom, ako žena nemá čochlapovi hovoriť do jeho spôsobu života. Boli to tie reči,ktoré priniesli návod na riešenie manželskýchnedorozumení, alebo ho už len utvrdzovali v jeho vlastnýchpredstavách? Prečo, ak bol taký milujúcimanžel, mohol pripustiť, aby si svoje dominantné postavenieudržiaval aj za cenu násilia?
V druhom rade nadtradíciou, ktorá sa v nás dedíz generácie na generáciu. Obávam sa, že každýz nás má v bližšej či vzdialenejšej rodine príklad,kde nad rodinným hniezdom kraľuje alkohol. Naša slovenskátradícia nás učí, že muž si jednoducho vypiťmôže a žena má mlčky znášať akékoľvekz toho vyplývajúce dôsledky.
Tak strašne veľa vecísa už na postavení ženy zmenilo, ale toto sme ešte stálenedokázali odložiť ad acta ako už prekonanúzáležitosť. Keď si človek prečíta našich klasikov(Kukučín, Jesenský, Švantner, či Urban) a pozrie sana to, ako žije slovenská rodina dneška, tak je to naozajskok. Veď len postavenie ženy v rodine nabralo radikálnyobrat, od osôbky ekonomicky závislej na svojom manželovisme sa presunuli do doby, keď už je úplne prirodzené,že žena pracuje. Dočerta, prečo je však vzťah k alkoholu eštestále u veľkej časti Slovákov rovnakýa nedokážeme sa od tohto fenoménu oslobodiť? Prečov otázkach sexuálnej výchovy sa hrnieme dopredu –až by som povedala „prekotne“, dokonca aj fajčenie sa pomalya postupne posúva do roviny spoločensky neprijateľnéhostavu, ale postoj k alkoholu až takú razantnú zmenukurzu nezaznamenáva? Pritom koľko ľudí urobilnešťastnými! A to nehovorím o tom, ako sa takýtoodkaz zapisuje do podvedomia detí. Niekedy je odkaz výsostnenegatívny, inokedy dieťa len mechanicky preberie vzorecsprávania z rodiny.
