Spomínam si nasvojho uja, ktorý zmlátil moju trinásťročnúsesternicu počas návštevy u nás za to, že nedalapozor na svoju o desať rokov mladšiu sestru. Ja som bola v totálnomšoku, pretože práve ja som ju presvedčila, aby sa priznala,netušiac, aké následky to pre ňu bude mať. Bol tojednoducho rodinný tyran. Nad jeho správaním maltiež kontrolu alkohol. Vtedy ho zastavil až zásah zvyškurodiny (moja mama a otec). Ale ktovie, ako jeho „výchovnépôsobenie“ pokračovalo u nich doma?
Rozmýšľať sa dáhneď viacerými smermi. Viem, že tu prebiehala, a tipujem, žeešte aj bude prebiehať kampaň proti alkoholizmu. Neviem posúdiť,nakoľko je úspešná. Ale môžem premýšľaťnad spôsobmi, ktorými by som tento „dedičnýhriech“ zastavila aspoň v našej rodine.
Keďže mám dcéru,tak na jednej strane vidím priestor práve vo výchovedievčat. Jednou z charakteristických čŕt dnešnej doby jeemancipácia. Dnes už je šanca dosiahnuť vo výchovebudúcej ženy, aby z nej vyrástla silná,sebavedomá osobnosť, oveľa väčšia než v minulosti.Ťažko odhadnúť, či je to liek na všetkyprípady, ale minimálne na istú časť áno.
Ďalšou možnosťou jedať jej pocit zázemia. Ak jej výber partnera nebudenejakou zhodou okolností ideálny, tak aby vždy vedela,že na riešenie nie je sama. Môže kedykoľvek prísťa spolu sa pokúsime tento problém riešiť. Či užcestou hľadania odborníkov, alebo aj radikálnejšímspôsobom – ukončením takéhoto vzťahu. Abyvedela, že sa má kam vrátiť.
Ďalším ohnivkom v reťazi je výchova chlapcov. Nie je až taký problémdoma zabezpečiť, aby nebrali alkohol ako niečo prirodzenéa nevyhnutné. U nás doma sa zvykne otvoriť fľaša vínatak raz za štvrť roka a posedenie pri poháriku máv sebe vždy atmosféru výnimočnosti. Ani rodinnéoslavy sa nevyhýbajú otvoreniu nejakej tej fľaštičky.Inak chcelo to istú trpezlivosť a čas, kým môjmuž bol ochotný k tejto atmoške vínečko pridať.Pokiaľ si spomínam, tak až pobyt vo Francúzskučiastočne skorigoval jeho dosť tvrdohlavú abstinenciu.
Lenže chlapci sa s alkoholom nestretajú len doma. Keď mal môj staršíasi tak 14-15 rokov tak mi dcéra prezradila, že bolv dvanástichs chalanmi na pive v nejakej krčme. Využili voľnú chvíľkupred nácvikom v orchestri a skočili si na pivečko. Odviezlasom si dieťa do podľa mňa bezpečného prostredia a ono mimoakejkoľvek kontroly skončilo v krčme pri pohári piva. Zaseby som tu mohla hromžiť na to, ako je možné, že dostalopivo do ruky dieťa.
Mne sa však zdá oveľa dôležitejšie zamerať sa na syna.Rozobrať prečo vlastne na to pivo išiel, ako to vnímal, čoto s ním spravilo a či bol zážitok s týmspojený hodný opakovania. Nemôžem mu byť stálev pätách a kontrolovať každý jeho krok. Vlastneje to o správnom odhade nakoľko sa cíti byťzodpovedný za svoje konanie. Priznávam, že fakt, žeprvý krčmový zážitok mal už v dvanástich,ma zaskočil – na to som nebola pripravená. Myslela som, siže to príde až na treťom stupni školy a že mámešte dosť času. Vlastne mi ušiel vlak – informácia sa pomňa dostala až s riadnym časovým odstupom.
Nemyslímsi, že by bolo najjednoduchšie ich kdesi zavrieť a nikam nepúšťať.Takže asi to bude o tom viesť ich tak, aby sa naučili odhadnúťa potom aj znášať dôsledky svojich rozhodnutí.Aj ja sama budem musieť zvládnuť možné zakolísanias dostatočným nadhľadom a schopnosťou to rozobraťa nepodliehať panike. Inak príležitostí na otestovanieje dosť.
Napríklad sú to študentské výmeny do Francúzska.Bola by som naivná, keby som si myslela, že sa tam našeratolesti chovajú ako vzorné detičky. Figu borovú! ;)Môžem len dúfať, že naši mládežnícinezašli pri testovaní si svojej odolnosti na alkohol takďaleko ako ich francúzski partneri. Nižšie vreckovéje v tomto prípade skvelá ochrana. Na francúzskepomery máme alkohol veľmi lacný a je jednýmz lákadiel pre návštevu Slovenska. Synátors ironickým úsmevom popisoval, ako po poslednej,rozlúčkovej noci u nás jeden z nich „otyčkoval“svojim hostiteľom pri odvoze domov celé auto. „Francúzi vôbecnevedia piť!“ dozvedela som sa.
Účasťna sústredeniach tiež môže byť zaťažkávacouskúškou dôvery – netuším, čo tam stvárajúa môžem len dúfať, že sú to stretávkymládežníkov, kde sa vyšantia do sýtosti,zabavia a užijú si správnu mládežníckurecesiu. Rada verím mojim zbojníkom, že je tamatmosféra presne takáto a že budú mať na čospomínať, keď budú starší a usadenejší.
Eštema napadlo, že som doteraz opisovala ako pôsobí alkoholna rodinu, keď je v jeho područí muž. Ale existuje aj ináforma – skrytejšia a utajenejšia, ktorá je bližšiaženám.
Spomínamsi na jeden zážitok, keď som bola totálne vytočená– nervy v kýbli. Môjho muža vtedy napadlo strčiť mipohárik do ruky a ja si doteraz pamätám na tenuvoľňujúci pocit, ktorý potom prišiel. Keby som tonezažila, neverila by som, ako môže alkohol za istýchokolností pomôcť. Rovnako vnímam pohárikslivovice aj keď mám žalúdočné problémy– nepoznám lepší liek. Tiež som počula, ako superpomôže v prípade uštipnutia včelou, osou alebo inýmhmyzom.
Taksa môže stať, že za istých okolností – podpsychickým tlakom – objavíme jeho podpornéúčinky a oprieme sa oň. Poznám zopár žienktoré sa vydali práve touto cestou, keď im situáciazačala prerastať cez hlavu. Aká je šanca vzdať sa ho, keďuž tlak pominie? Čo ak skončíme ako Scarlet O´Harováa potajme si budeme uhýbať a maskovať to všelijakýmivoňavkami. Vykročíme tak na cestu, z ktorej sa už len veľmiťažko vracia naspäť. Lebo najprv urobíme jeden krok,potom druhý a potom už môže byť rodinnýmtyranom žena – už niet rozdielov. Život ma naučil, že vetička„mne sa to nemôže stať“ je príliš trúfalá.Ja môžem len dúfať, že sa nikdy nedostanem dosituácie, v ktorej budem pokladať alkohol za svojho jedinéhopomocníka. Lebo možno je to dobrý sluha, ale určiteveľmi zlý pán. Hranica medzi obomi stavmi je čertovskytenučká a ťažko odhadnuteľná.
