Snažím sa prekonať syzifovskú otázku: je a ak áno, tak potom ako je možné si predstaviť v mysli nejestvujúci objekt? Odkiaľ sa berie zmysel nejestvujúceho objektu, prázdnej množiny či nuly? Skúsim teda najprv zo široka oboznámiť kognitívne schopnosti z môjho pohľadu.
Máme dvoc ľudí - Janka a Petra. Ján verí v determinizmus ľudského konania a myslenia. Teda verí, že fenomény jeho osobnosti, jeho činy, myslenie až niekde na atomárnej úrovni sú vlastne iba konštaláciou jednotlivých génov, vplyvu socálnych podmienok, súčinosťou bio-chemických procesoch v CNS.
Moderný človek si musí nastavovať oproti sebe zrkadlo, aby sa videl. V zrkadle sa jeho esencia odráža a on sa vidí. Týmto zrkadlo sú zrejme (alebo takmer isto) výrobky. Každý výrobok, ktorý máme doma a ktorý používame je takto s nami spätý a ja sa v ňom vidím. Alebo, možnože lepšie povedané, by sme sa mali v nich vidieť. Dnešný Európan nemôže ostať bez objektu, pretože by kazil sociálny pokoj.
Čo je to náboženstvo? Aká je jeho funkcia? Zrejme úlohou každého náboženstva je vytvoriť primeraný koncept zmyslu toho všetkého, čo sa deje. Len aby sme neupadli do ničoty, musíme si vytvárať vzdušné zámky a doťahovať sem absolútno. To absolútno, ktoré má príčinu v sebe samom vie čo sa má diať. Ateista stavia proti nemu racionalizáciu. Racionalizácia v psychike človeka je skvelý vynález, ktorý umožňuje zmierňovať frustráciu či depriváciu. Tak môže byť napadnuté kresťanstvo ako racionalizačný pokus, ktorý vyplýva zo sexuálnej, majetkovej, sociálnej či inej frustrácie.
Tento článok nadväzuje na jednu myšlienku ktorú mi vnukol známy počas letného večera. Spomínal že pod vplyvom očného tréningu, sa mu zlepšil zrak čo dokazoval tým, že dokázal prečítať značku auta v tme, zatiaľ čo ja som to nedokázal. Tým očným tréningom myslel pobyt v tme, v ktorom po dlhšom čase sa oči prispôsobia. Takto človek dokáže lepšie zaostrovať. Ak som si to predstavil, on dokázal vidieť svet v jasnejších a ostrejších kontúrach ako ja. Ak si to premeníme, tak každý prežíva viac či menší tréning očí. Tak nevyhnutne v malých detailoch, ktoré zrejme dokážeme abstrahovať, vidíme rozdielny svet. Ale popisujeme ho rovnakými pojmami. To isté je možné aplikovať aj na zvieratá a ich behaviorálne reakcie na určité predmety.
Cez celú os Zeme je vytvorený vákuový tunel. Neberieme do úvahy tie fakty že sú tam lávové a iné procesy. Náš tunel je fyzikálne nezničiteľný. Pustíme doň malú oceľovú guľu, dajme že o priemere 2 cm. Čo sa stane? Aký bude výsledok keby tá guľa bola plastová?
Nie je tomu tak dávno, čo som pozeral zábavnú reláciu sedem s.r.o. na Markíze. Ako pri každej časti relácie aj teraz sa rozoberali rôzne témy. Vždy idú po poradí od hlavných politických, po šteklivú tému sex.
