Obdobie dažďov satu normálne končí v polovici decembra, ale tento rok to asi dažďom niktonepovedal, lebo pršalo a pršalo cez celé sviatky. Vzhľadom na to, že nášjediný zdroj elektriny je zo solárnych panelov, spôsobilo nám to menšiuenergetickú krízu. Mať svetlo a možnosť pustiť hudbu by sa na party zišlo,tak keď neprestávalo pršať, zavolali sme na Silvestra ráno na mobil riaditeľovistrednej školy na protiľahlom ostrove, či by sme si mohli požičať od nichgenerátor. Školy tu majú od konca novembra do začiatku februára dlhé prázdniny,škola je teda prázdna, generátor nepotrebujú. Naše vzťahy so školou sú veľmidobré - podporujeme na štipendiách takmer polovicu ich študentov, poskytli smeim laboratórium na výučbu chémie a fyziky a robíme kurzy preučiteľov, riaditeľ teda reagoval veľmi pozitívne a povedal, že on je sícemomentálne v meste, ale zástupca riaditeľa má kľúče od miestnostis generátorom a radi nám ho požičajú.
Začiatok dobrý,ale vzápätí sa začali typické africké zmätky. Zástupca riaditeľa bol rovnakoveľmi ochotný, ale vysvetlil, n8m, že on kľúče nemá, má ich skladník. Zohnaťtelefónne číslo na skladníkov mobil vyžadovalo trochu úsilia, ale podarilo sa.Skladník potvrdil, že kľúče má, nachádza sa ale na návšteve u príbuznýchv dedine Murandi, ktorá je asi hodinku a pol pádlovania na vydlabanejkanoe od školy. Svoju kanoe však skladník ráno požičal nejakým známym, musel siteda následne požičať inú od niekoho ďalšieho, tak mu trvalo niekoľko hodín,aby sa k nám dostal. Keď konečne prišiel, tak nám zdelil, že ani onvlastne kľúče nemá, ale jeho brat vlastní iný generátor, ktorý nám rád za tučnýbakšiš prenajme.
Nečudujem sa, žesa často miestni ľudia snažia všakovakým spôsobom z nás vyraziť bokomnejaký príjem, neznamená to ale, že sa necháme manipulovať takýmto hlúpymspôsobom. Tak sme znova volali riaditeľovi školy, vysvetlili, že zdá sa, ženikto nevie, kam sa vlastne kľúče podeli a kto ich má – a riaditeľ súhlasil,že za podmienky, že mu dáme zámok nový, máme jeho požehnanie na vylomenie zámkuna dverách s generátorom. Tak sme sa vybrali na protiľahlý ostrovs veľkými kliešťami a keď sme tam prišli, motal sa okolo malý chlapec– syn zástupcu riaditeľa, ktorý povedal, že on vlastne kľúče od danejmiestnosti má a behom dvoch minút priniesol kľúče a odomkol dvere.Tak hurá, po ôsmich hodinách usilovného organizovania máme generátora party môže začať.
Vianocea Silvester sú dobrou príležitosťou pre belochov, čo v Afrikedlhodobejšie pracujú pre rôzne organizácie či projekty si urobiť malé prázdninya naše jazero je jednou z najvyhľadávanejších oddychovýchturistických miest v Ugande. Naša normálne turistická kapacita je 20postelí, na Silvestra sme ale mali vyše 40 návštevníkov – Nemci, Francúzi,Austrálčania, Američania a 16-členná skupina 18ročných decákz Británie. Nejaká britská organizácia týchto mladých ľudí vyslala na 6mesiacov do Ugandy ako asistentov-učiteľov na základné školy, už tu strávilištyri mesiace.
V jednomčlánku som toto už predtým spomínala – veľa Uganďanov má tendenciu sa chovaťk bielym, ako keby boli krajší a múdrejší. Na niektorých mladýchbritoch bol vidieť škodlivý efekt tohto myslenia v plnej kráse. Začínalisa k Uganďanom chovať, ako keby boli škaredší a hlúpejší. Tiež somv tom veku absolvovala niekoľko veselejších Silvestrov, ale títo tochvíľami preháňali. Tak nakoniec to bol môj manžel, ktorý musel deckáusmerňovať – že hádzať prázdne fľaše do jazera sa nepatrí, že keď niekto pozvraciadlážku v knižnici, tak by to mal posebe utrieť a netváriť sa, že odtoho sú tu černoši a že snažiť sa ukradnúť fľašu vodky z baru nie jenajlepší a najslušnejší nápad. Ale aj my aj decká sme to nakoniec prežiliv zdraví.
Miestna komunitadorazila na party v plnom počte – očakávali sme do 100 ľudí podobne akovlani, prišlo ich asi 150, zjedli neuveriteľné dve vrecia zemiakov, popiliporridge (rýchlokvasený nápoj z obilia, ktorý vyzerá a chutí akohnedastá žinčica, nachmeliť sa z toho miestni vedia celkom veselo). Potomvytiahli bubny a začali bubnovať.
Iba pár krát somna slovenských svadbách zažila tú atmosféru, kedy každý zistí, že vie nejakú túľudovku zatiahnuť, zakrepčiť, či aspoň zaujúkať. Toto bola podobná atmosféra,akurát že rytmy, piesne a tance boli úplne iné. Niekoľko ľudí narazbúchalo z celej sily do dvoch bubnov, ďalší spievali, tlieskalia hlavne tancovali. Miestny tanec obsahuje veľa vlnenia a niečo čovyzerá skoro ako súťaž “kto vyššie vyskočí“. A keď takto naraz skáče asi30 ľudí, starí i mladí, ktorí z toho všetci majú obrovskú radosť, takje na čo pozerať.
Radostne sme sateba prebubnovali a preskákali do Nového roku, snáď aj ďalej budeme maťdosť dôvodov si občas poskočiť... <>
