Prvá vec, kvôliktorej sa ani neoplatí sa rozčuľovať, či čudovať je fakt, že doby čakania najedlo sú nepomerne dlhšie než v Európe či Severnej Amerike.
Je to vo veľkejmiere tým, že iba veľmi málo reštaurácii využíva k príprave jedálakékoľvek polotovary, takže ak si objednáte hranolky, tak v kuchyni začnúumývať a šúpať zemiaky – a ani pri najlepšej vôli nemôžete očakávaťhranolky na stole behom 15tich minút. Kamarátka si dokonca mohla spomedzipobehujúcich kuriat na dvore reštaurácie vybrať, ktoré chce na obed...
Nedá sa dosťdobre sťažovať na to, že Vám robia jedlo z čerstvých surovín, často sa alestane, že personál reštauácie navyše ešte funguje podľa „afrického času“, t.j.nikdy sa s ničím nikam neponáhľať. V takýchto podmienkach jedlo nastole behom pol hodiny je malý zázrak, taká hodnika – hodinka a pol sapovažuje za normálne, sťažovať sa na pomalú obsluhu môžte až keď sa čakanieblíži k dvom hodinám.
Frustrujúce aleje, že keď sa pri objednaní jedla pýtate ako dlho to bude trvať, takv typickej snahe povedať čo chcete počuť, Vás personál s úsmevomubezpečí, že to určite nebude viac ako 15-20 minút. Keď sa v takejtosituácii po hodine prídete pýtať do kuchyne, čo je s Vaším obedom,dostanete opäť široký úsmev a ubezpečenie, že to nebude viac ako 15-20minút.
Druhá vec je, žev prehnanej snahe vyhovieť a povedať Vám čo chcete počuť sa čašník,ktorý nepochopil objednávku nespýta na vysvetlenie, ale prehlási, že je mu tojasné a prinesie čo si myslí, že by ste asi možno snáď mohli chcieť. Keďtakto dostanete makaróny namiesto špagiet a biely chlieb namiestočierneho, tak to človek prejde mlčaním, keď manžel-vegetarián dostal hovädzienamiesto brokolice, tak to dosť dobre nevedel s úsmevom zjesť. Keď jedlo,ktoré ste si neobjednali vrátite do kychyne, vezmú to s úsmevoma ospravedlnia sa a sľúbia jedlo, ktoré ste chceli. Príprava novéhojedla ale môže ľahko trvať ďalšiu hodinku...
Mimochodom,vegetariánsky koncept je pre Uganďanov niečo úplne nepochopiteľné. Rozhovornasledujúceho typu sme absolvovali neraz:
Čašník: nemámevytlačené menu, ale môžem Vám povedať, čo by ste mohli mať na večeru. Napríkladhovädzie varené alebo pečené, bravčové...
My: Viete, my smevegetariáni, my nejeme mäso, máte niečo bezmäsité?
Čašník: Áno,samozrejme, môžme Vám urobiť kuracie, alebo bravčové.
My: Nie, nie,nejaká zelenina by sa nenašla?
Čašník: Ale áno,samozrejme, aj rybu Vám môžme pripraviť....
No a potretie, personál má často trochu zvláštne predstavy o tom, čo sa belochompáči a čo im chutí. Ugandské jedlo takmer nepoužíva korenie, často sa potomstretnete s predstavou, že belosi majú radi korenené všetko a čímviac, tým lepšie. Takže darmo pri objednávke vysvetľujem, že chcem jedlo úplneúplne bez korenia pre deti (ktoré sedia hneď vedľa a majú 1 a pola 3 a pol roka) – a aj tak dostanem ryžu sýtožltú od štipľavéhokari korenia a a omáčku na cestoviny s plávajúcimi kúskami chilipapričiek. A keď vraciam tanier do kychyne, vysvetľujúc, že toto predsanemôžem dať malým deťom, dostanem nechápavý úsmev: Naozaj? A prečo nie?(Toto sa mi mimochodom stalo vo veľmi luxusnej reštaurácii na vrchnom poschodínajreprezentatívnejšieho mall-u Garden City v hlavnom meste UgandyKampale).
Aby sme za týchtookolností mohli vôbec s deťmi po Afrike cestovať, všade kam ideme nosímezo sebou banány. Sú zdravé, lacné, kúpite ich tu na každom rohu, trhu, prikaždej ceste, nekazia sa a pri dlhých čakaniach a prestojoch násušetria hladného detského škrekotu.
Niekoľko krát sanám ale výnimočne stalo, že v čase, kedy sme dorazili do nejakejreštaurácie, nám už banány došli. Tak, vediac, že nie je možné aby detivydržali na jedlo čakať cez hodinku som sa vybrala s prosíkom do kuchyneaby mi - ešte než začnú pripravovať objednané jedlo dali pre deti zo dvabanány. Aj tie zapadlejšie reštaurácie tu v kuchyni banány majú, býva aleproblém vysvetliť, že skutočne nechcem, aby niečo pripravovali, že naozaj chcembanán do ruky tak ako je...
V dvochpodnikoch trvali na tom, že mi banány prinesú na tanieriku s elegantneodkrojeným koncom, v treťom ma poslali ku stolu, že hneď banán prinesúa keď som sa po 15-tich minútach vrátila do kuchyne s jačiacimdieťaťom v náručí, tak mi s úsmevom vysvetľovali, že banán strčili domrazničky, aby bol pre dieťa pekne elegantne chladený. A ako boli chudácisklamaní, keď som povedala, že moje ročné dieťa mrazený banán určite nechcea chce nechladený a hneď....
Tak až pôjdete do Afriky, berte reštaurácie s optimizmom akokultúrnu skúsenosť...
