Ako si zvykáš v tej Amerike?

Lenže ja som do USA neprišla priamo zo Slovenska, ale po niekoľkých rokoch v Ugande a tak je na toto odpovedať mierne komplikované. Áno, veľmi veľa vecí je tu iných ako v Ugande. Ale pobyt v Ugande ma okrem iného naučil čosi o rešpektovaní iných kultúr a spôsobov myslenia, o prispôsobovaní sa a ostávaní sama sebou a o tom, čo potrebujem ku šťastiu a k pocitu domova. Rodina, práca, priateľské pekné prostredie, kamaráti, spoločnosť... Kedysi som si nemyslela, že môžem byť šťastná aj inde než doma, na Slovensku. Ale časom sa to aj v tej Ugande nejako utriaslo – čo na tom, že väčšina práce a kamarátov fungovala online?Je veľmi veľa vecí v mojom živote, ktoré sa naším posledným presunom vôbec nezmenili. Chlap, s ktorým sa dohadujem o všemožných hlúpostiach je ten istý, naše dve malé princezné sú všade rovnako tvrdohlavé, hádavé, rozmarné, ukričané, usmievavé, hádavé, nadšené, múdre a krásne. Prácu a školu mám stále tú istú, niektorí kamaráti a známi si ten presun všimli iba vďaka tomu, že teraz odpovedám na maily podľa iného časového pásma.A v porovnaní s Uganďanmi mi Američania pripadajú skoro takí istí ako Slováci. Majú elektrinu, plyn, teplú vodu, práčky, chladničky a pekné autá, pracujú a naháňajú sa a občas pritom nestíhajú žiť. Majú tak maximálne jedno-dve deti, vzdelanie, balancujú rodinu a kariéru, rozčuľujú sa nad zlým systémom zdravotného a sociálneho poistenia atď., pričom ľudia v Ugande nemajú vymoženosti, ani prácu, detí majú podstatne viac, vzdelania máličko a o zdravotnom a sociálnom poistení v živote nepočuli...Takže mi v tomto kontexte USA a Slovensko skôr splývajú. A keď pred pár dňami Sarah Palin kdesi povedala, že sa jej páčia tie dobré pro-Americké štáty, ktoré volia republikánov, hneď som sa ako doma cítila. Však to nie je tak dávno čo sme sa aj my delili na dobrých pro-Slovenských vládu podporujúcich Slovákov a tých ostatných protislovenských... nie?