Moja kamarátka patrí do tejto bezdetnej skupiny. Má manžela, by, kariéru, kamarátov, koníčky a spoločenský život. Rozhodli sa, že deti nechcú. Nechcú si brzdiť kariéru (obaja sú v profesiách a v postavení, kde by im venovanie sa dieťaťu kariérny postup výrazne spomalilo), nechcú sa vzdávať koníčkov a spoločenského života.
Kamarátka tiež dokáže vymenovať celú škálu spoločenských dôvodov na to, aby nemala deti. Planéta sa globálne zaľudňuje, ba až preľudňuje, každý človek svojou existenciou a konzumáciou zanecháva stopu na životnom prostredí atď.
Ale keď sme o tom rozprávali bližšie, celkom úprimne priznala, že v prvom rade jej ide o jej kariéru, záujmy a koníčky, o veci osobné a možno aj sebecké, globálne dobro ľudstva pri tomto rozhodovaní hrá minimálnu úlohu. A tiež má pocit, že dieťa by malo byť chcené a dostať od rodičov veľa času, trpezlivosti a lásky a pokiaľ má ona pocit, že to nie je ochotná všetko dať, volí radšej dieťa nemať, než mať také, ktorému by kvôli svojej kariére nedávala všetko, čo by potrebovalo.
Iná kamarátka má štyri deti a tvrdí, že to je to, po čom vždy túžila. Venuje sa im na plný úväzok a sú to šťastné, múdre a šikovné deti. Ich rodinný príjem nie je tak vysoký ako by mohol byť, keby aj ona pracovala, ale zvládnu to. Aj ona vie vymenovať spoločenské dôvody pre to, aby mala vyšší počet potomstva. Populácia v rozvinutých krajinách klesá a čoskoro nebude mať kto uživiť vysoký počet dôchodcov, ktorí sa vďaka pokročilej lekárskej vede dožívajú vysokého veku. Jej deti pravdepodobne všetky skončia vysokú školu a budú v profesiách, ktoré môžu mnohým iným ľuďom zlepšiť život.
Ale aj ona úprimne pripúšťa, že dôvody, pre ktoré má až štyri deti sú v prvom rade jej osobné - je to pre ňu naplnenie života, je to jej kariéra aj koníček. Jej rozhodnutie pre štyri deti sa tiež dá považovať za sebecké.
Ja mám deti iba dve, ako je dnes v rozvinutých končinách takmer štandard - a tiež zo sebeckých dôvodov. Chcem stihnúť všetko - aj sa venovať deťom, aj nejakú tú kariéru mať, aj cestovať...
Mať či nemať deti je rozhodnutie, ktoré výrazne ovplyvní život rodičov. Že pri tom rozhodovaní ľudia myslia v prvom rade na seba a budúcnosť svojich detí, na to, čo im dajú či nedajú je podľa mňa úplne prirodzené. Prečo by sme pri tom rozhodovaní vlastne nemali byť sebeckí?
