"A prečo nie?"
"Tak, proste nechcem. Mne je bez nich dobre."
"No dobre, a manžela si nejakého nájdeš?"
"Nie, ani to nechcem."
"Aha, ale však iba včera si mi rozprávala, ako ste sa so spolužiakom z tvojej škôlky dohodli, že budete mať svadbu, keď budete veľkí. A po svadbe to bude tvoj manžel."
"Ano, svadbu budeme mať. Ja budem mať tie úplne najkrajšie šaty a všetci sa budú na mňa pozerať."
"No dobre, ale po svadbe tvoj spolužiak bude tvoj manžel."
"No dobre, dobre, tak manžela budem mať, ale deti určite nie."
"Nooo, s deťmi by si sa mohla hrať, hračky im kupovať."
"Môžem sa hrať so spolužiakmi a hračky si budem kupovať pre seba."
"A deti by ťa mohli ľúbiť najviac na celom svete..."
" To je fakt, to by bolo fajn. Ale mami, o deti by som sa musela starať, všetko pre ne robiť ako robíš ty pre nás a to ja robiť nechcem. Ja radšej budem už stále žiť s tebou a s tatkom a budem ľúbiť vás najviac na celom svete!"
Hlavne že v tom má už v piatich rokoch jasno....
