Štyridsiatnik s dvadsaťročnou slečnou a štyridsiatnička s mladíkom?

Pupkatí, plešatí postarší páni z Európy, či USA sa premávajú po shopping centrácha dovolenkových strediskách Ugandy v spoločnosti mladých krásnych čiernych slečien... A tiež je možné stretnúť európske slečny ďaleko po štyridsiatke, láskyplne zavesené do sošných mladých uganďanov...Človeku je z toho trochu smutno, keďže samozrejme ako prvý logický dôvod, prečo je tu takýchto vekovo nerovných párov podstatne viac, než trebárs v Európe každého napadne ten očividný ekonomický rozdiel. Uganďan (v prípade, že má prácu, čo vo väčšine prípadov nie je pravda) zarobí niečo okolo 100 USD mesačne. Aj chudobný slovenský dôchodca si v takejto krajine môže pripadať ako boháč.Slovenských dôchodcov som tu teda zatiaľ ešte v spoločnosti krásnych mladých žiennevidela, zato niekoľko britských, nemeckých, holandských a amerických áno. Ale keď som sa s tými pánmi a dámami dala do reči, zistila som, že to nemá len a iba konomický rozmer a že vlastne nejde len tak jednoducho všetky tieto vzťahy odpísať ako prostitúciu.Okrem finančného rozmeru tu zjavne hrá úlohu onen ugandský ideál krásy. Pre ganďanov platí čím svetlejšia pokožka, tým je človek krajší. Sami seba delia na „čiernych“ a „hnedých“. Niekedy je to dokonca tak, že sa krajšie hnedé deti odmietajú hrať s tými škaredými čiernymi. Beloch či beloška môžu byť postarší, obézni a šediví, tu sa stanú krásnymi, už len preto, že sú bieli.