Treba z neho predsa vychovať chlapa!

Plne súhlasím s názorom (a tuším to tvrdia aj v každej psychologickej príručke pre rodičov), že nie je dobré deti rozmaznávať. Malé deti by mali mať pravidlá, ktoré treba dodržiavať a (bez ohľadu na finančnú situáciu rodičov) by nemali dostať vždy každú hračku, na ktorú si spomenú.Vystavovať ale malé deti stresom a situáciam, ktoré sú psychicky, či fyzicky nad ich sily v rámci rozvoja ich tvrdosti mi rozhodne nepripadá ako vhodné riešenie. Na čo je dobré zakazovať chlapcovi v troch rokoch plakať, lebo „chlapi neplačú“ a keď ho v škôlke šikanujú, namiesto snahy o zakročenie učiteľov to zmietnuť zo stola s tým, že ho to aspoň zocelí?Tento týždeň sa v rámci rozvodového procesu kamarátkin manžel sťahuje zo spoločnej domácnosti aj s polovicou zariadenia (vrátane polovice detskej izby) a trvá na tom, že syn by mal byť pri tom, však na ťažké situácie v živote si treba zvykať od útleho veku. A kamarátka chce malého sledovania čiastočného vyprázdňovania bytu ušetriť, aj preto, že riziko dodatočných hádok manželov o jednotlivé kusy zariadenia je tam dosť vysoké...Podľa mňa rozvod rodičov principiálne nie je voči malému dieťaťu fér a rodičia by napriek vlastným nezhodám mali spolupracovať na tom, aby to svojmu potomkovi čo najviac uľahčili. Zjavne to nie vždy v praxi funguje.Ja som si nejako – asi naivne - myslela, že koncept „zoceľovania“ dieťaťa od útleho veku je niečo prekonané v minulom storočí. Možno sa mi ľahko kecá, keď nemám syna, iba dcéry, z ktorých nemusia byť „tvrdí chlapi“. Ale iná kamarátka, matka štyroch synov mi to včera zhrnula celkom jednoducho: „Čo to je za blbosť, že vychovať tvrdých chlapov? Ja z nich potrebujem vychovať slušných ľudí, tvrdí sú dosť aj sami od seba“...