Pavúky, šváby, mravce a iné radosti.

V trópoch príroda žije akosi intenzívnejšie, všetko rastie rýchlejšie... Palma, ktorá mala v roku 2002 asi 20 cm, má dnes tri metre a rodí banány a stromy zasadené v roku 2003 nám už zatienili strechu. Takáto živá príroda logicky zahŕňa aj väčší, pestrejší a rýchlo sa množiaci hmyz a inú drobnú háveď, s ktorými sme sa akosi museli naučiť žiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)
Pes Jimmy odovzdáva blchy...
Pes Jimmy odovzdáva blchy... (zdroj: Jason Gerber)

Smev juhozápadnej Ugande 2000 metrov nad morom a možno to je dôvod, ženás komáre a malária trápia iba veľmi málo a bilharziu v našom jazerenemáme vôbec. Vlastne tu máme iba dva druhy drobného zvieratstva, ktorýchvzdialených príbuzných by som nepoznala z domu.

V tráve žijúJiggers, alebo po slovebsky vraj blchy piesočné. Kladú vajíčka ľuďom (čizvieratám) pod kožu, kde sa potom vyliahnu malé larvičky, ktoré si radostneujedajú hostiteľa, kým z nich nie sú hotové blšky schopné vydať sa do sveta.Pokiaľ človek neodstráni vak s vajíčkami ešte pred vyliahnutím, jez toho potom veľmi nepekne zahnisaná noha (piesočné blchy neskáču vysokoa napadajú teda väčšinou ľudí, ktorí chodia bosí). Nevyliahnuté vajíčka sadajú z nohy vytiahnuť relatívne ľahko aj s ich ochranným vakoma miestni ľudia v tom majú celkom prax. Zručné vytiahnutie netrvádlhšie ako pár sekúnd, rana sa vydezinfikuje, zalepí a za pár dní jezahojená. Tak naše deti dodržiavajú prísny zákaz chodenia bez topánoka kontrolujeme nohy každý večer...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tiež máme malé,veľmi pekné čierne húseničky s dlhými chlpami – podobné som stretlav tráve aj doma. Tieto húseničky ale používajú chlpy ako zbraň – na ichkonci sú malé háčiky, ktoré sa zaseknú do pokožky a veľmi nepríjemnea zdĺhavo sa potom vyberajú. Húseničky mjú radi svetlo a navečer sahúfne sťahujú do osvetlenej miestnosti, tak máme malý večerný rituál vymetaniahúseníc. <>

<>Ostatné drobné zvieratká sú všetko starí známi, akurát žetíto príbuzní sú tak tropicky väčší a úmerne tomu aktívni. <> 

<>Šváby sú tu čierne a asi troj-štvorcentimetrové, žijú natmavých miestach – aj tam, kde sa žiadne jedlo nenachádza a nikdy nenachádzalo,radi vegetia v papierových krabičkách s liekmi a tmavých priestoroch v chrbtochknižiek či blokov na písanie. Pre všetky tieto veci platí pred použitímpotriasť…<>

SkryťVypnúť reklamu

Lietajúceho hmyzu je tiež požehnane, ale väčšinou neútočia anechávajú žiť nás a my ich. Pri veľkom množstve lietajúceho hmyzu sa ale dápredpokladať aj veľké množstvo pavúkov. Dá sa tu nájsť celá škála, od celkommaličkých cez druh, ktorý sme v paneláku nazývali “záchodový”, až po veľkýchchlpatých. Činorodí sú dosť, bežne sa stáva, že prádlo, ktoré ráno zavesímvonku na šnúru sušiť, je už na obed k šnúre prichytené pavučinkou. Tiež saobčas stane, že sa im nejaká topánka či rukáv košele zdá vhodný na tú správnupavučinu a číhanie na muchy, takže človek sa pri rannom obliekaní môžeradostných prekvapení dožiť… Pavúci ale tiež väčšinou nechávajú žiť nás a myich. <>

SkryťVypnúť reklamu

<>Tiež máme veľmi činorodé termity… Drevený plot s10-centimerovými kolmi zložili za menej než rok a sú tak aktívni, že sasporadicky snažia pustiť aj do murovaných stien a vždy im chvíľu trvá prísť nato, že tehly sú nejedlé a konštrukciu opustia. <> 

<><><>No a samozrejme mravce. Veľké čierne, ktoré behom 10-tichminút nájdu a postupne systematicky zlikvidujú akékoľvek jedlo spadnuté na zem,či iný uhynutý hmyz, húsenicu alebodážďovku (zmienila som sa, že dážďovky tu majú 40 centimetrov?)

<>A malé čierne mravce, ktoré napriek tomu, že už sme šnúru naprádlo presťahovali aspoň 6-krát, ju vždy objavia a pokladajú ju za úžasnýmost, po ktorom sa premávajú celý deň. Takže keď prší (čo sa v období dažďov stávadva-trikrát denne), musím nielen rýchlo zachraňovať prádlo a plienky zo šnúry,ale aj z nich pred poskladaním najprv povytriasať mravce.<>

SkryťVypnúť reklamu

Nemáme problém s potkanmi, myšami a podobnou háveďou, akoniektoré iné organizácie na okoli. Pravdpodobne je to vďaka psovi menom Jimmy,ktorého britský dobrovoľník zanechal na opačnej strane nášho ostrova niekedypred siedmymi rokmi a Jimmy si nás jednoducho adoptoval. Jimmy ale žije dosťnezávisle, chodí si kade chce a robí si čo chce, keď sa mu chce prepláva na pevninunavštíviť psie dámy… A následne vlastní bohatú zbierku bĺch a sem-tam nejakéhokliešťa. Vraví sa síce, že zvieracie blchy by nemali ísť na ľudí, Jimmihoblchám to ale asi nikto nepovedal, lebo sporadicky semo-tamo prídem na to, žemám nejakého malého návšetvníka niekde pod šatami a blchy sú malé a rýchle asakra-zle sa v oblečení naháňajú.

A tak si tu žijeme… Zvykli sme si. Akurát naša trojročnádcára mierne prekvapila moju mamu pri poslednej návšteve, kedy ju poučovala, žepredsa nemôže zbierať prádlo zo šnúry na balkóne bez toho, aby vytriasla mravcea trochu viac šokovala učiteľky v škôlke, keď si pred obutím kontrolovalatopánky, či tam náhodou nie je nejaký pavúk…  <> Ale ináč je tunaozaj krásne...  

Katarina Pisutova

Katarina Pisutova

Bloger 
  • Počet článkov:  127
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Komunitný projekt v Ugande (www.lakebunyonyi.net), americký manžel, dve dcéry, online vzdelávanie a chuť cestovať a objavovať nové veci... Zoznam autorových rubrík:  africký životamerický životlen tak kecamSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

91 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

226 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu