
Na uliciachugandských miest sa povaľuje odpad, keď sa zdvihne vietor, počet poletujúcichkúskov igelitu je dosť strašidelný. Na predmesiach väčších miest sú sáčkydokonca vraj vysokým zdrojom nákaz a chorôb. V slumoch bez vodya odpadu sa používajú ako záchody – vraví sa im „flying latrines“, lebokeď človek sáček naplní, tak ho odhodí čo najďalej. A keď dážď tieto sáčkypremyje, je celkom slušná šanca, že nejaké miestne dieťa takýto sáček nájdea použije – na odnesnie dreva na kúrenie, alebo nebodaj aj jedla...
Keď sa upravuje –t.j. povrch sa prekope a nanovo zavalcuje - niektorá z prašných ciestneďaleko miest, je krásne vidieť, ako je pôda prešpikovaná kúskami igelitu.Uganda má jednu z najúrodnejších pôd v Afrike. Ak je ale v pôdevrstva igelitu, ktorá neprepustí vlahu, z úrodnosti veľa neostane. <>
V Rwandetento problém riešili už pred niekoľkými rokmi. Jednoducho zakázali dovoza výrobu igelitových sáčkov tenších ako 30 mikrónov a na ostatnéigelitové tašky uvalili daň niekde okolo 120%. Takéto riešenie je určite lacnejšie a rýchlejšie, nežvybudovanie spaľovní, spracovania a triedenia odpadu... A zdá sa, žeje aj celkom efektívne. <>
Tento mesiac smesa vybrali na týždeň do Rwandy a naozaj, cesty a mestá vyzerajúo čosi čistejšie. Nemyslím si, že by to bolo tým, že Rwanďania nehádžuodpadky na zem, sú čistotnejší, či majú nejaký lepší systém pre odpad. Ľudiav Rwande sú rovnako chudobní ako v Ugande, smetné koše nenájdetea vidíte ľudí hádzať veci na zem. Akurát poletujúce mikroténové sáčkychýbajú a rozdiel je vidieť. V obchodoch dostanete tovar dopapierových sáčkov, ktoré vydržia zhruba rovnako dlho ako tenký nekvalitnýmikrotén, akurát neostanú poletovať vo vzduchu celé desaťročia... <>
Tento Rwandskýzákon má samozrejme aj pár komických následkov. Pri vstupe do Rwandy sa Vámmôže stať, že Vám colníci preryjú batožinu a oficiálne skonfiškujú všetkyigelitové tašky, v ktorých máte zabalené povedzme topánky v ruksakua dajú Vám namiesto nich papierové sáčky. Tiež som na hranici videlamiestnu dámu, ktorá tesne pred závorou na ugandskej strane otvorila tašku,vytiahla igelitový sáček – a aby jej ho colníci nezabavili, tak ho eštepred prechodom hraníc hodila do vetra... <>
V Ugande jetakáto legislatíva platná od 1. júla. Zatiaľ je krajina v prechodnomobdobí, kedy obchodníci domíňajú zásoby a potom sa bude prechádzať napapierové sáčky. Uvidíme, kedy sa dostavia prvé výsledky. Keňa vraj tiežpripravuje podobný zákon a v Tanzánii chcú ísť ešte ďaleja zakázať aj plastové fľaše na vodu... <>
Že by násnakoniec tieto rozvojové krajiny predsa len v niečom predbehli? <>