A som zase študentka…

Keď som po maturite nevymyslela nič lepšie, išla som študovať fyziku. Nesmejte sa, fakt mi to prišlo ako najľahšia cesta. Myslelo mi to v tomto smere dobre a fyzika je ľahká, ak jej rozumiete. Rozumiete jej, ak Vám to má kto vysvetliť – a ja, potomok dvoch vysokoškolských učiteľov fyziky som s nájdením “vysvetľovačov” nikdy nemala problém.Navyše som maturovala v roku 1987 a nad štúdiom humanitných vied (a teda aj nevyhnutného množstva marxizmu som ani neuvažovala). So štúdiom fyziky nebol problém, myslím si, že fyzika má svoje čaro, ale nikdy som ju nemilovala tak, aby som mala pocit, že toto je to, čo chcem robiť. A potom som v rámci diplomovky robila merania v oblasti laserovej spektroskopie – 8-10 hodín denne v zatemnenom laboratóriu s ľuďmi, ktorých by som si ako spoločnosť do tmavej miestnosti len tak nevybrala a bolo mi to jasné. Ak toto je veda, tak to asi nemusím…Mala som dobré načasovanie – začiatkom 90tych rokov bolo v Bratislave veľmi veľa pracovných pozícií, na ktoré nikto nemal príslušné vzdelanie. Neboli ešte absolventi manažmentu, chýbali absolventi mnohých humanitných predmetov, ktoré sa práve iba začínali na školách otvárať, s mojím diplomom z fyziky som vtedy mohla ísť robiť nepreberné množstvo rôznych vecí. A tak som radostne skočila do vody a začala plávať.Strávila som potom niekoľko veľmi šťastných rokov ako projektová manažérka pre vzdelávacie programy v nadácii, naučila sa ako zvládať administratívu, ako manažovať projekty a granty a administratíva mi začala pripadať rutinná až po rokoch, kedy som sa ju naučila dobre zvládať... Potom prišla moja šťastná náhoda. Rozbiehali sme v nadácii projekt, ktorý mal pomôcť slovenským vysokým školám so zavedením online vzdelávania a mne sa v rámci toho podarilo presvedčiť zamestnávateľa, že musím tiež vedieť o čom online vzdelávanie je a ako sa to plánuje a dostala som možnosť absolvovať online kurz o online kurzoch. Chytila som sa. Toto je to, čo sa chcem naučiť, toto je to, čo chcem robiť.Zbalila som sa a deväť rokov po skončené jednej vysokej školy som sa vybrala do Kanady študovať niečo úplne iné na druhej. Úspory som mala na vykrytie letenky, školného a nákladov na živobytie na prvý semester, ale nebol problém, počas prvého semestra som zarobila na ďalšie dva, počas druhého na zvyšok štúdia a podarilo sa mi ho šťastne dokončiť.Odvtedy sa živím ako konzultant pre pedagogiku online vzdelávania a je to práca, ktorá sa dá robiť online a teda z domu... Tak som nemusela prerušiť prácu počas materskej a pri práci online je jedno, kde to moje „doma“ je. Pracujem pre jednu inšitúciu v Bratislave, jednu v Budapešti a jednu v Pittsurgu a sedím na ostrove v Ugande...Vlani som ale akosi dospela k rozhodnutiu, že chcem ešte. Chcem ísť ďalej, chcem nielen konzultovať, chcem aj vyhodnocovať, chcem aj učiť, chcem si urobiť doktorát. Že mám dve malé deti a sedím na sotrove v Ugande? Sú predsa aj online programy, nie? Od pondelka týždňa som študentkou doktorandského programu Open University v Milton Keynes, UK a veľmi sa z toho teším.... Už bývalým spolužiakom, ktorí vedeli od začiatku čím chcú byť nezávidím. Síce mi to trvalo nejaký čas, ale dnes aj ja viem, čím chcem byť...