Keď manžel v roku 2002 začal v Ugande na ostrove na jazere Bunyonyi stavať komunitný projekt, poznajúc problémy mnohých projektov vymýšľaných od stola v Európe či USA vravel si, že tento jeho veru bude miestne potreby sledovať. Zároveň si ale pripúšťal, že zatiaľ ich veľmi nepozná. Ako sa ukázalo, jeden miestny problém bolo veľmi ľahké odhaliť.
Miestna základná škola Bwama sa nachádza na ostrove Bwama v jazere Bunyonyi. Dediny, v ktorých žijú žiaci tejto školy sú na pevnine a deti sa teda každé ráno potrebujú do školy nejako dostať po vode. V posledných desaťročiach na okolí jazera úplne zmizli lesy - sú vyrúbané, odvezené, čo sa neodviezlo, sa spotrebovalo lokálne. A kanoe vydlabané z kmeňa stromu - jediný dopravný prostriedok miestnych ľudí čuduj sa svete, zdraželi.
Zdraželi až tak, že dnes nové kanoe (ktoré má mimochodom životnosť cca 5-6 rokov) stojí neuveriteľných cca 200 USD, čo je pri výške miestneho priemerného platu okolo 40 USD na mesiac (a 80% nezamestnanosti) pre mnohých jednoducho priveľa. A zvlášť ak by sa takáto investícia mala využívať na činnosť neprinášajúcu okmažitý zisk ako je vozenie detí do školy.
Takze keď sme sa v neskoré rána vozili po krásnom tichom jazere, nebolo veľmi tiché, nakoľko na brehu pri dedinách sa potulovali deti v školských uniformách zúfalo sa snažiace "stopnúť" okolopádlujúcich, aby ich vzali do školy. Potreba je jasná a niektoré vecvi sa dajú riešiť lacno a účinne.
I vyškemrali sme od pár známych naspäť doma po 200 USD a kúpili dve nové novučičké veľké vydlabané kanoe. Dvom mládencom, ktorí pre náš projekt už tak či takl pracovali a bývajú v dedinách s vysokým počtom detí bez odvozu do školy sme ponúkli menší príplatok, ak ráno cestou do práce navozia deti do školy a poobede naspať. Školské autobusy a šoféri boli pripravení a mohli sme sa rozbehnúť.
Vyzerá to každé ráno a poobedie takto:
Šofér Baaba pristavuje vozidlo
Pasažieri čakajú na autobus
Vozidlo je vyťažené, dvere sa zavreli
Držte sa, zastavujeme na konečnej
Všetci vystúpiť!
A úsmev do kamery na rozlúčku!
Krátko po začatí prevádzky autobusov nám niekoľkí učitelia zo školy priznali, že netušili, že majú v škole registrovaných pre vyučovanie až toľko detí, lebo majú pocit, že sa im zdvojnásobila dochádzka.
Pochybujem, že je veľa iných škôl v Ugande, či inde, ktoré by potrebovali práve takýto vydlabaný školský autobus. Ale o tom by komunitné projekty mali byť, nie? Miestne veci pre miestne potreby, ktoré nemusia tak veľa stáť, ale môžu veľa pomôcť...
