Už viem, ako na to, finančná situácia vyriešená!

Mary nevedela, čo by chcela v živote robiť, tak sa pre istotu snažila nerobiť nič. Do tridsiatky žila radostný študentský život (čo na tom, že neštudovala) financovaný rodičmi. Potom jej rodičia odišli do dôchodku, presťahovali sa na Floridu do malého bytu a Mary oznámili, že je na čase, aby sa o seba starala sama.

Mary sa tiež presunula na Floridu, ale musela si nájsť prácu. Robila konduktérku pre žltý školský autobus. Po troch mesiacoch práce sa v autobuse pošmykla, spadla a natiahla svaly na chrbte. Podarilo sa jej to kvalifikovať ako trvalé poškodenie, pracovať prestala a spoločnosť prevádzkujúca autobusy jej bude do konca života vyplácať 400 USD mesačne. Lenže z toho na Floride nevyžijete.

Vtedy do Maryinho života vstúpila láska. Peter síce pracoval iba na polovičný úväzok a radšej si užíval života flámovaním, než by ho trávil pracovaním, spoločne ale mali dosť peňazí na prenájom maličkého bytu, veľký televízor a malé žúriky.

Po dvanástich rokoch zrazu Peter dostal rakovinu a umrel. Mary sa oňho starala do smutného konca a potom si uvedomila, že je sama, bez peňazí, v byte, ktorého nájom si nemôže dovoliť. Jej rodičia sa medzitým pominuli, tak je to práve moja svokra, ktorú žiada o pomoc a radu. Tak tri-štyri krát denne.

Svokra ochotne rozdáva rady, s peniazmi je opatrnejšia. „Mary, ty sa musíš postaviť na svoje vlastné nohy. Celý život si sa spoliehala na niekoho iného. Máš 42 rokov, je načase, aby si sa spoľahla na seba. Väčšina ľudí v tvojom veku má úspory, zabezpečenie. Rieš situáciu, nájdi si prácu, zabezpeč si príjem sama.“

Lekcie udelené, ťažko povedať, či s nejakým účinkom, potom svokrovci aj nejakú tú drobnú pomoc poskytli - tu na dokúpenie postele do prázdneho bytu, tam na pomoc so sťahovaním a podobne. A požiadavky na pomoc pokračovali a pokračovali.

Až potom zrazu – Mary je v telefóne nadšená, všetko je vyriešené.

„Predstav si, vo Walmarte umyly dlážky a zabudli dať výstražnú tabuľu. Pošmykla som sa, zranila si chrbát, mám už právnika, píšeme žalobu, peniaze budú, všetko je vyriešené, žiadny problém.“

No čo sa tu ja blbá trápim s hľadaním nejakého zamestnania? Hor sa šmýkať do supermarketov...